Majiteľ amfíbie Sikorsky S-38 / NC-28V Tom Schrade sa v roku 2012 zúčastnil asi všetkých leteckých dní usporiadaných v Európe, vrátane Air Show Dubnica – Slávnica 2012. Keď som zbadal znovu “ vodnú zebru “ na Mazury Air Show v Poľsku, o pár týdňov neskôr na letisku Ketrzyn Wilamowo, tak som sa potešil, že ju možno uvidím pristávať na vodnú hladinu
Mazury Air Show je špecifická v tom, že na samostné letisko sa príde pozrieť minimum návštevníkov, ale celá akcia sa deje vo vymedzenom koridore nad jazerom Niegocin, vrátane vodnej plochy pre amphíbie. Hovorí sa o návštevnosti cca 80.000 ľudí počas 2 dní, ktorí majú možnosť vidieť leteckú show pri pobyte na pláži jazera, prípadne z palúb jácht a motorových člnov
Mazursko sa nachádza na severovýchode Poľska, pričom jazero Niegocin je vzdialené približne 100 km od Kaliningradu, z Bratislavy je to približne 920 km a pokiaľ neletíte lietadlom, je to dosť fuška dostať sa až sem. Dialničná sieť v Poľsku je stále iba vo výstavbe, takže autom to je zhruba 15 hodín čistého času za volantom
vstup do albumu na Google Photos
Google síce udáva 12 hodín, ale prejazd Varšavy je na infarkt a človek si musí zvyknúť na ďalšiu špecifickú črtu poľských rýchlostných ciest – semafory, ktoré sú všade, ďalej na neexistenciu výjazdov a vjazdov na diaľnicu v podobe ako ich poznáme. Proste semafory, prípojné kolmé cesty na rýchlostnú cestu, brzdenie z plnej rýchlosti a potom čakanie na prejazd traktora
jazero Niegocin / photo by Philip Szpejewski
Mazursko je nádherná časť Poľska, kde sa striedajú samé lesy a lúky a množstvo jazier je pospájaných kanálmi a jachtou sa dá dostať všade. Kedysi bolo toto územie súčasťou východného Pruska, takže množstvo turistov z Nemecka vás po uvedomení si tohoto faktu neprekvapuje, nachádzajú sa tu pamiatky ešte z čias nemeckých rytierov. Absentuje tu priemysel a vzduch je čistý ako v Austrálii. Po dlhej dobe som išiel po autoceste, ktorá bola nakreslená ako podľa pravítka, ťahala sa možno 50 kilometrov a vlnila sa po miernych pahorkoch. Už som si myslel, že takáto cesta v Európe neexistuje, na rozdiel od Austrálie, kde som mal možnosť šoférovať po úseku cesty dlhej 152 km bez jedinej zákruty
Späť k lietaniu, mal som šťastie a v pravý čas som sa nachádzal na pravom mieste a vďaka láskavosti majiteľa aeroplánu som sa ocitol pri štarte tejto nádhernej repliky v kabíne / gondole pre cestujúcich. Pôvodne som chcel odfotiť len cockpit Sikorského, ale Oscar vytrejdoval s Tomom lietanie na amphíbii za vývoz na Sport Cruiseri
budíky pred pákami plynov, ukazujú tlak hydrauliky ovládania podvozku
Barany sa dajú počas letu odaretovať a prehodiť na druhú stranu, za sedačkami pilotov sa nachádza niečo, čo by som nazval sťažňom, prechádza zvislo kabínou a hore naň nadvazujú úpony hviezdicových motorov Pratt & Whitney. Pred sťažňom sú umiestnené lanové tiahla riadenia a za ním súprava skla pre občerstvenie cestujúcich
Pohľad do kabíny cestujúcich, prútené kreslá aj sedačka umiestnená popri okne sú vybavené upínacími popruhami pre cestujúcich, vpravo vzadu je vidieť skladací rebrík pre nástup do gondoly a samostný vstup je umiestnený na streche pred prepážkou, na dolnej fotke je vidieť spôsob nástupu a výstupu, ktorý tu predvádza Sally, druhá členka posádky – nesmierne milá a usmievavá Američanka. Na streche gondoly sa vysúva kovový stĺpik, ktorý uľahčuje výstup / zostup po rebríku do kabíny
Samotný štart sprevádzaný brblaním hviezdicových motorov je krátky a príjemný, samozrejme som nedopol upínacie pásy, cestujúci v tej dobe boli asi trochu inej postavy. Počas zohrievania motorov som dokázal identifikovať akoby hudbu tých hviezdicových motorov, ľavý vytváral hudobný základ a pravý vždy do toho strelil pár taktov. Každopádne to je terapia pre srdce a dušu
skipper Tom mi práve povolil fotografovať za letu z otvorenej gondoly
Kabína cestujúcich má sklenenú strechu, ktorá sa otvára posúvaním po kolajničkách a dá sa otvoriť i počas letu. Pootvoril som kabínu a pomaly sa postavil v smere letu, zapierajúc sa nohami o drevenú prepážku trupu. Žiadne upútacie pásy v tom momente nie sú k dispozícii, tak som aspoň pritahol strechu naspäť k sebe, aby som minimalizoval otvor, z ktorého som vytŕčal
Okamžite som zabudol na 15 hodín za volantom auta a snažím sa odfotiť tú krásu, tak aby mi neuletel foťák, pľúca sa mi postupne rozťahujú, netuším ako rýchlosťou letíme, ale určite to nie je ako keď sa vytrčíte z okna Oktávie na diaľnici. Najväčší problém mám s udržaním foťáku, pások okolo krku mi vlaje a je to nanič, jediné čo ma napadlo, je točiť si foťák na krku tak dlho, až z pásky vznikne taká zauzlovaná slučka tesne okolo krku. Je to čistý adrenalín a ťažký vytekáč
vyhradená časť jazera, kde môžu pristávať hydroplány
Opatrný pohľad do zadu, práve prelietaváme nad Gizyckom, postupne vyklesávame výšku a skipper nasadzuje na pristátie na vodnú hladinu, ale to už bohužial musím byť v späť v gondole. Taká je dohoda
Všade sa plavia plachetnice, na ktorých sa vyvaľujú krásne poľské “ kobiety „, kapitán vybral vhodný pás vody na pristátie, ale že by tie plachetnice dodržiavali vyhradený priestor to zrovna nie, robíme krátke “ touch and go „, Sikorsky pri dotyku s hladinou vydal zvuk, akoby sme tlmene buchli do plechu
Tom pred vzletom spomenul, že plánujú tento rok letieť do Afriky, tak som si počas letu pokúšal predstaviť, že dvojplošník letí nízko popri Níle až k delte, vidím zelený pás života pri rieke a my cestujúci popíjame na palube skvelú vychladenú single malt whiskey, nikto nevypráva a je nám dobre
approach, plaváky sú vpredu vypolstrované kožou, je to ochrana voči predmetom na hladine / ľahké dosadnutie na trávu a rozprávky je koniec
Aby som nezabudol, aeroplán má originál horné krídlo a časť spodného krídla, všetko ostatné je úžasná replika. Netreba ani dodávať, že tento let bol jedným z mojich naj leteckých zážitkov v živote a celkovo to bol strašný vytekáč ! článok vznikol vďaka sponzoringu Oscara Starinského a Czech Sport Aircraft Kunovice, ďakujem
