inštruktor Arnošt Foff
V roku 1992-93 začala základný výcvik v Kamenici n.Cirochou partia šiestich 16-17 ročných chlapcov. Mená chalanov, čo začali základný výcvik boli : Jakub H. Novanský, Róbert Behúň, Norbert Behúň, Radoslav Dlugoš, Vladimír Belekanič a Marek Papáč Ja som bol jeden z nich. Jednalo sa o prakticky poslednú partiu záklaďákov, ktori absolvovali výcvik starého strihu, v duchu zväzarmovského aeroklubu. Vtedy sme to ešte nevedeli, ale čas ukázal, že po nás už prišli len jednotlivci a zväzarmovské podmienky lietania sa takisto chýlili ku koncu. Vtedy sme lietali takmer zadarmo, cenou za lietanie boli náš čas a práca.
L-13 Blaník / OK-1707 tesne pred štartom na navijáku, Kamenica nad. Cirichou
Keďže sme boli študenti, času sme mali nadbytok, peňazí sme nemali takmer vôbec, takže nám to vyhovovalo. Kamenica n.C. (LZKC) je asi najvýchodnejšie letisko v republike a z toho vyplývajú aj špecifické podmienky lietania. Neboli sme tam nikým “rušení”, všetky veľké letiská, vojaci a pod. boli nekonečne ďaleko, najbližší bol Prešov a aj ten bol 90 km ďaleko, takže dokonalá sloboda. Výcvik prebiehal za pomoci hlavných ťahúňov Blaníkov / OK-1707 / OK-1839 a OK-8823, po rozpade republiky dostali lietadlá miesto OK označenie OM. Neoceniteľnou pomôckou bol aeroklubácky traktor Zetor 7011 ročník 1983, ktorý v onom roku dodania prišiel z Brna cez celú republiku až do Kamenice po svojich. Vraj mu to trvalo tri dni, alebo viac, viac ako 25km/hod. som z neho nikdy nevytlačil a to už bol motor v červenom pásme.
vlečná Z-226M / OK-MPO
Naviják sme mali Herkules 4 a vlečná bola klasický červený Zlin Z-226M / OK-MPO, ktorý lieta asi dodnes. Letová hodina Blaníka stála v roku 1994 30 SKK, čo je z dnešného pohľadu čistá utópia. Keďže ako 17 ročný študent som nemal peniaze na farebný film Kodak, fotil som na čiernobiele filmy po záruke, kúpené za 7 SKK od Ukrajincov na blšáku v Snine, ktorých bolo vtedy u nás požehnane. Dal by sa od nich kúpiť vtedy snáď aj tank. Fotky síce vyzerajú ako z povstania, ale o to sú “dobovejšie”. Ukazujú fragmenty každodenného aeroklubáckeho života v roku 1993. Za zmienku stojí prelet Z-43 / OK-DOR ponad dráhou, ktorá nevedno prečo, lietala v ten deň v prevedení cabrio, mala totiž vyvesené dvere.
rozobraný L-13 / OK-8823 na tranďáku za Favoritom
Ktohovie prečo, možno im tam bolo horúco. Zaujímavé je, že my sme v Kamenici Z-43 nemali, takže pilot si tie dvere zvesil u nás, alebo bez nich už priletel..:-)) My sme zato mali Z-42 / OK-JSP (lieta dodnes), pomerne zriedkavé lietadlo, ale nepoužívali sme ho na vlekanie, lebo ťahať Blaníka za Z-42kou bola tragédia, vo vleku to dalo v teple na váriu tak stúpavú nuličku, nič viac. Za zmienku stoji pristátie Blaníka na malej Domaši, asi 100 m od vody. Boli sme ho tam rozobrať na kolegovej novej Škode Favorit Marathon (auto bolo vybavené rádiom Blaupunkt, to bola muzika) a na tranďáku
Ako praví aeroklubáci sme nemohli vynechať po ceste naspäť zastávku miestnej v krčme v obci Závadka, kde sme pred krčmou odstavili Blaníka aj s tranďákom a boli sme tam zapiť šťastné pristátie do poľa. Zároven sme tam boli za atrakciu najväčšieho rozsahu, predsa len, miestni štammgasti nemali Blaníka pred krčmou každý deň…:-))
Jakub Horváth – Novanský
pozn. Gonzo : ten príbeh sa tak dobre rozbiehal, už som len čakal či neukradnú aeroklubákom Blaníka spred krčmy, alebo či ho tam zabudli, škoda preškoda, že sa ten príbeh skončil tak náhle