photos – archív TASR / vtedy.sk
Traduje sa, že letecký deň k XX. výročiu SNP na Sliači bol najväčší letecký deň v histórii Československa a na letisko prišlo približne 500.000 divákov. Nemenej významnou bola vtedy návšteva podujatia prvým tajomníkom ÚV KSSZ Nikitom Chruščovom a prezidentom republiky Antonínom Novotným. Počul som aj urban legend, že na Sliač zavítal osobne i Pokryškin, ruské letecké eso z WWII, kde sa stretol tvárou v tvár s pilotom letky 13 slovenských Vzdušných zbraní Františkom Hanovcom, ktorý údajne zostrelil Pokryškina v Rusku. Či je to pravda neviem, každopádne sa Fero Hanovec mihne na zábere v dokumentárnom filme za baranmi výsadkovej An-2
Spomienky z pera plk. v.v. Jána Patríka, zaslúžilého vojenského letca, ktorý vtedy vodil akro box MiG-19
Letecký deň bol 29.augusta 1964, na 20. výročie SNP
Už od rána sa začalo letisko plniť divákmi. Naše priestory boli označené a strážené
Hlavní účastníci : prvý tajomník ÚV KSSZ Nikita Chruščov s manželkou a prezident ČSSR Antonín Novotný prileteli IL-18kou. Na obed nám člen poriadateľskej služby povedal, že 170. tis vstupeniek bolo už o 11:00 hod. beznádejne vypredaných, a tak ostatní návštevníci sa usadzovali už len voľne. Začiatok bol o 14:00 hod.
Lekár nám doporučil, aby sme vynechali obed, aby náhodou niekto z nás nemal ťažkosti. Bolo cez 300 C tepla a nádherná viditeľnosť. My sme sa teda posilnili minerálkami a nastupovali ako bežne pri nácviku. Naše vystúpenie bolo posledné z akrobacií skupín a sólových akrobatov, po nás už prebiehalo hromadné vystúpenie výsadkárov aj s technikou a ukážka ich bojovej činnosti
Boli sme si vedomí, že pri takejto teplote ovzdušia majú motory znížený výkon, preto som všetky manévre robil zvlášť citlivo tak, aby čísla stihli reagovať jak polohovo, tak výkonom motorov
Po odštartovaní ma prekvapilo, ako vyzeralo celé letisko i jeho okolie – všetko plné ľudí i okolité kopce boli zaplnené ľuďmi. Okamžite som si uvedomil, že nesmiem dostať trému a venovať všetku pozornosť výkonu a presne !
Po zoradení skupiny sme urobili prielet v 20 metrovej výške rýchlosťou 960 km / hod. a to tesne pred tribúnou so spustenými dymovnicami. Za koncom letiska sme stúpali do premetu, v kolmom smere dolu sa otočili o 1800, takže sme sa pri vybraní premetu opätovne vracali pred tribúnu a nasledoval ten samý manéver z opačnej strany letiska tak, že sme dymovnicami namaľovali ležatú osmičku. Po otočení bojovou zatáčkou sme predviedli výkrut / otočenie skupiny o 3600 voči pozdĺžnej ose, čo je podľa odborníkov najťažší manéver v skupine.
Nikita Chruščov a prezident Antonín Novotný na tribúne sliačského letiska
archív TASR / vtedy.sk
Potom sme smerovali a naberali rýchlosť rýchlosť pre premet – riadiaci lietania povedal „je to pekné“ ! Odpovedal som po čase, že rozumiem, ale sústreďoval som sa na premet pred tribúnou, ktorý vyšiel tak presne, že som sa musel pri vyberaní vyhnúť dymom, ktoré sme zanechali pri stúpaní v začiatku premetu. Po otočení bojovou zatáčkou sme nalietavali na smer do vertikálnej polohy nad bod stretnutia, v kolmej polohe som zavelil rozchod a rozišli sme sa do štyroch strán, aby sme sa zvratom vrátili do bodu protismerného letu pri rýchlosti nad 920 km / hod. Vyšlo nám to celkom dobre
Stopy dymov urobili pre divákov efekt, ktorému ani nechceli uveriť, že je to možné. Po minutí bodu stretnutia sme každý vo svojom smere vykonali niekoľko výkrutov, zaradili sa do okruhu a pekne tesne za sebou pristávali a rolovali pozdĺž celého letiska na stanovište. Počas rolovania v blízkosti divákov sme dostávali tisíce pozdravov a mávania, až som mal obavy, aby sa nestalo nejaké nešťastie. Mnohí vybehávali za vyznačené priestory, aby nás videli zblízka
Súčasne som si ešte uvedomil, že ešte cez naše stanovište pôjde na Čajke Chruščov so sprievodom. Preto som nechal nastúpiť pred zoradenými lietadlami všetkých technikov, mechanikov a pomocný personál. Piloti stáli v popredí ešte v letovej výstroji. Keď sa zjavila kolóna vozidiel – zdravili sme po vojensky
Po leteckom dni pre mňa nastala kalvária, na ktorú som nebol pripravený, lebo na takú reakciu nejde prípravu robiť. Takže som sa v tom prostredí nevyznal a reagoval len v nevyhnuteľných prípadoch. Najviac ma však zaujímali hodnotenia pilotov, ktorí tento typ lietadiel lietali, hlavne z neformálnej stránky, kamarátsky a otvorene v tom smere, aby mi povedali nejakú chybu, alebo nepresnosť, pretože ja som to nevidel a počas letov som ani pilotov na číslach nemohol sledovať
Jeden z veliteľov mi povedal, že sa na to nedá dívať, ale pri tom človek nevie zavrieť oči
… Vyhľadal ma novinár, bol to p. Ujček, šéfredaktor SMENY, s ktorým som chodil do meštianskej školy v Sučanoch. Ten mal svoje originálne vyjadrovanie aj prejavy. Radikálne prvé slová boli „Boha Ti“. Takýto randál je aj na novinára moc ! Bol na tribúne v blízkosti Chruščova a Nina, jeho manželka, bezprostredne povedala : „Ako je možné, to sú lietadlá sovietskej konštrukcie a výroby a sovietski piloti to nedokážu ?“
