Bjorn Jacobsen aviation art
Príbeh cpt. Boba Pardo a jeho zbraňového operátora Steva Wayne patrí skôr medzi letecké legendy, alebo rozprávky na dobrú noc pre mladých plastikových modelárov, ktorí ešte len snívajú o tom, ako raz budú lietať. V angličtine má príbeh ustálený názov Pardo´s Push – dve slová, ktorých význam som musel v slovenčine stlačiť do jednej dlhej vety, sakra
V marci 1967 mala skupina Phantomov F-4C US Air Force bombardovať ocielareň v Thai Nguyen severne od Hanoja, vzhľadom na strategický význam výroby ocele bola ťažko chránená protilietadlovou ochranou + stíhacími MiG-21, when airborne. Počas náletu bol Phantom pilota Earla Amana a jeho zbraňového operátora Boba Houghtona dva krát zasiahnutý, čo bolo najhoršie, z poškodeného lietadla uniklo také množstvo paliva, ktoré nedávalo nádej na bezpečný návrat na základňu do Thajska. Phantom cpt. Pardo dostal takisto zásah od protilietadlovej obrany, výsledkom bol tiež únik paliva. Napriek tomu sa rozhodol pomôcť posádke Earla Amana, najprv im zavolal rádiom aby sa nekatapultovali, a že má v pláne im pomôcť. Akokoľvek to znie neuveriteľne, podstatou jeho plánu na záchranu bolo, že nosom (radomom) svojho Phantomu bude tlačiť poškodený F-4C použitím ťahu svojich dvoch motorov General Electric J79-GE-17 o výkone 74,9 kN každý. F-4C mal na chvoste kryt, pod ktorým sa skrýva brzdiaci padák, po jeho odklopení je tam otvor, do ktorého chcel cpt. Pardo tlačiť svojim aeroplánom
zľava cpt. Bob Pardo a jeho zbraňový operátor Steve Wayne
Úplav za prvým Phantomom zabránil vzájomnému kontaktu lietadiel, a nieto ešte nejaké tlačenie. Po prvom pokuse vysadili oba motory poškodeného Phantoma, ktorý klesal rýchlosťou 3.000 feet/min. (1.000 metrov/min.). Pri druhom pokuse oprel Bob Pardo čelné sklo kabíny svojho Phantoma o koniec pristávacieho háku a týmto spôsobom začal tlačiť poškodený aeroplán mimo nebezpečnú zónu, pričom rýchlosť klesania sa znížila na 1.500 feet/min. (500 metrov/min.)
penzionovaný Bob Pardo
Tlak konca pristávacieho háku na čelné sklo, i keď pancierované, spôsobil že sa na ňom začali vytvárať praskliny, takže Pardo musel manévrovať a oprel hák o spojenie rámu kabíny a trupu. Aby toho nebolo málo, tak jeho ľavý motor vysadil tiež, a rýchlosť klesania oboch aeroplánov v tejto tlačenej konfigurácii sa zvýšila na 2.000 feet/min. (cca 670 metrov/min.) a vytúžený cieľ doletieť aspoň na hranice Laosu sa stal nedosiahnuteľný. Napriek interným predpisom US Air Force cpt. Bob Pardo znovu nahodil ľavý motor a nechal ho bežať až pokiaľ ho zbraňový operátor neinformoval, že indikátor stavu motoru nedosiahol červenú rysku. Okamžite, ako sa dostali z dohľadu Severného Vietnamu sa posádka prvého Phantomu Aman s Houghtonom katapultovala. Pravý motor Pardovho Phantomu po niekoľkých minútach vysadil pre nedostatok paliva tiež, načo sa okamžite katapultovali
veliteľ stíhacieho krídla col. Robin Olds
To čo nasledovalo sa nepodobalo žiadnemu hollywoodskemu filmu, traja zo štyroch letcov sa ťažko zranili počas katapultáže (chrbtica/krk) a po dopade bojovali o holý život s pištolami v ruke, pretože laoské komunistické milície sa objavili na mieste za niekoľko minút. Po 10 – 15 minútovej dráme prileteli na miesto americké záchranné vrtuľníky, rozohnali milície a vyzdvihli na palubu obe posádky. Vo vrtuľníku naliali do Parda niekoľko pohárov whisky, pretože mal zlomenú chrbticu
Po návrate na základňu do Thajska ich privítali ako hrdinov, nie však veliteľ Lt. Gen. Wiliam Wallace Momyer, veliteľ 7th Air Force vo Vietname, ktorý nariadil postaviť oboch letcov pred súd za porušenie predpisov. Prípadu sa našťastie ujal legendárny veliteľ stíhacieho krídla col. Robin Olds, trojnásobné letecké eso, ktorý letel na schôdzu s Lt. Gen. Momyerom a zjednal s ním dohodu, že posádka cpt. Parda nebude postavená pred súd, na druhej strane nedostanú medailu za hrdinstvo
Až v roku 1989 US Air Force opäť otvorili prípad Pardo´s push a obaja letci boli vyznamenaní Striebornou hviezdou za odvahu v boji