z ľavej strany kpt. Vladimír Wohlráb, kpt. Ladislav Borek, mjr. Václav Čuba, mjr. Ján Patrík

Ako vznikala, zdokonaľovala sa a vystupovala akrobatická skupina pilotov na MiG-19 a neskôr na MiG-21
V roku 1963 bolo oznámené útvarom letectva, že na 20. výročie SNP bude usporiadaný celoštátny letecký deň na letisku Sliač. Na prípravu vystúpenia mali podať jednotlivé útvary návrhy svojich možností a predložiť na posúdenie veliteľovi letectva
Keďže som lietal ako náhradník (záložný pilot) v trojčlennej skupine kpt. Zemánka (na letecký deň v roku 1960) a na všetkých miestach skupiny v nácviku na MiG-19 (lietadlá II. generácie „tryskáčov“ prekračujúcich rýchlosť zvuku 1.5 x násobne), dospel som po dlhšom zvažovaní k poznaniu, že mám na to techniku a schopných pilotov, aby sme úspešne predviedli výkon, ktorý bude verejnosťou i odborníkmi uznaný
Keď som s týmto návrhom zoznámil pilotov, letka ožila. Pracovali sme na základe možností, ktoré nám umožňujú urobiť zostavu v čo najkratších priestorových manévroch, aby pre pozorovateľa bola vždy v dohľade. Samozrejme v spolupráci s inžinierom pluku, aby bolo možné čo najviac znížiť hmotnosť lietadla pre vertikálne manévrovanie a hlavne prispôsobiť výkony motorov na najvyššie výkony pri 96 % používaní. Pritom neporušiť ťažiskové vyváženie lietadla, čo nebolo jednoduchým problémom. Po čase mi bolo oznámené, že veliteľ letectva náš návrh schválil a vydal rozkaz na jeho uskutočnenie. Navrhované riešenie sme neurobili s kópiou, a tak som žiadal, aby nám schválený návrh nákresu pre nácvik vrátili. Na prekvapenie som dostal odpoveď, že schválený projekt zostane archivovaný. Museli sme preto spomínať, ako sme to všetko navrhli. Ale bolo to k prospechu veci a cieľa, lebo navrhnutú zostavu sme ešte obohatili o záverečný protismerný manéver
Po prepočtoch jednotlivých prvkov zostavy som všetko vyskúšal samostatne s priestorovým meraním vzdialeností a výškovom rozmedzí, so zameriavaním jednotlivých akrobatických úkonov vzhľadom na možnosti pilotov lietajúcich na číslach v skupine

akrobatický box čs. letectva na prúdových MiG-19
Keďže lietadlo MiG-19 nemalo modifikáciu s dvojitým riadením (inštruktorom na školenie pilotov a preverovanie schopností pilotov pre samostatné bojové použitie), lietali na týchto mašinách len piloti I. triedy, teda „špičkoví“, s výcvikom na MiG-15bis (už nebola možnosť výcviku s inštruktorom)
Výber pilotov pre daný úkol bol najdôležitejší. Na uvedenej príprave sa zúčastňovali všetci piloti letky, takže každý vedel o akú náročnú úlohu ide. Vyhlásili sme anonymný výber, aby každý jednotlivec, ktorý si trúfal, túto náročnosť zvážil. Prihlásenie som nikdy neuverejnil, ale s každým z 11 prihlásených som komunikoval, sledoval reakcie, ako i bežný rodinný a spoločenský život, ctižiadosť a hlavne schopnosť okamžitej reakcie. V tomto výbere mi nepomohli ani politickí pracovníci, lebo oni nevedeli o čo ide !
Vybral som piatich pilotov, s ktorými som posudzoval schopnosť ich zaradenia do skupiny pre zahájenie nácviku na jednotlivých miestach v zostave :
pravá strana – mjr. Václav Čuba
ľavá strana – kpt. Vladimír Wohlráb
zadná strana – kpt. Ladislav Borek
veliteľ skupiny – mjr. Ján Patrík
záložní piloti : mjr. Zahradil ako vedúci skupiny / kpt. Kuťák na čísla
všetci príslušníci 1. letky 9. SLP v Bechyni, okr. Tábor
Tento najdôležitejší úkol sa v neskoršom priebehu ukázal ako účelný, lebo počas nácviku jednotlivcov v dvojčlennej skupine nedošlo k žiadnej chybe ! Dalo sa bezpečne pokračovať v príprave – kompletnej zostave “ box “ k nácviku jednotlivých akrobatických prvkov (výkruty, premety, bojové zatáčky) a po zvládnutí ich vkombinovať do plánovanej zostavy celého vystúpenia. Režim letov akrobacie som skombinoval tak, aby piloti v skupine čo najmenej manipulovali s pridávaním a uberaním plynu, až som počas celej zostavy nehnul plynovou pákou, či už sme sa pohybovali vertikálne, koso, alebo prevrátene, čo pozorovatelia z povrchu zemského obdivovali a ani odborníci nešetrili uznaním. Skupina bola v každej polohe ako ako prišitá
Po pristání a zaparkovaní lietadiel sme po každom lete v tejto zostave fyzicky cítili únavu a preto som žiaden takýto let nedovolil opakovať. Aj keď o to žiadali filmári a televízni pracovníci

Patríkovci, 1. letka, 9. slp Bechyně Bohumil Zahradi, Jaroslav Kuťák, Ján Patrik, Josef Šťastný, Láďa Borek, Venca Čuba, Rudolf Wohlráb – photo archív p. Cabal

Lety s takýmito manévrami boli pre pilotov vyčerpávajúce, vždy po skončení letu sme spravidla zaľahli do horizontálnej polohy a aspoň hodinu relaxovali. Vo vertikálnych manévroch dochádza k zaťaženiu organizmu do 6 G, t.j. 6 x zvýšená hmotnosť, pri ktorej naše vnútorné orgány museli pracovať. To som konzultoval aj s Ústavom leteckého zdravotníctva (ÚLZ) v Prahe, kde mi pomáhali s odbornou radou
Keď boli zvládnuté obraty v kombinácii okolo troch priestorových osových manévrov, pristúpili sme k nácviku záverečného protismerného prieletu zo 4 strán. Orientačným bodom bola dráha letiska a rolovacia spojka na ňu napojená. Rozchod skupiny som zavelil, keď sme boli nad týmto bodom v polohe kolmo hore, piloti po stranách otočili stroje o 90 stupňov každý na svoju stranu, pilot vzadu otočil o 180 stupňov. Všetko behom jednej sekundy !
Tým sme sa vzďalovali od seba symetricky a dokončili rozchod v hornej časti prekrutom. Po 30 sekundách som vyslal povel k zvratu / obrátenie lietadla na chrbát a dolný zostup k zemi polpremetom a ukončené vybranie do smeru určenej trasy prieletu
Vedúci a zadný pilot nalietavali proti sebe, každý po svojej ľavej strane dráhy letiska. Piloti z pravej a ľavej strany mali smer kolmo na dráhu roľovacej spojky, tiež každý ľavú časť dráhy letu, takže každý pilot mal svoju dráhu letu v protismere bezpečnú

photo – Zdeněk Vích FB.com


akrobatický box čs. letectva na prúdových aeroplánoch MiG-21F


schéma akrobatickej zostavy boxu na MiGoch
vojenský letecký deň na Sliači / 1964 konaný pri 20. výročí SNP, podľa dobových informácii sa na ňom zúčastnilo 500.000 návštevníkov, medzi nimi aj vtedajší generálny tajomník ÚV KSSZ Nikita Chruščov 2

,
gen. Kúkel pred svojím osobným strojom




materiál pochádza z archívu Gusta Šimíka

za materiál ďakujem Marošovi Szabó sen.,