photo archív St. Bursu
–
* 26. december 1920 Koterbachy (v súčasnosti Rudňany)
† 25. január 1990 Piešťany
V lete 1938 sa v rámci akcie 1000 nových pilotov zapísal do elementárneho pilotného výcviku organizovaného Masarykovou leteckou ligou na letisku v Spišskej Novej Vsi, ktorý úspešne ukončil (už v rámci leteckého oddelenia Hlinkovej gardy) v novembri 1939.
Do slovenskej brannej moci narukoval v januári 1940. Absolvoval základný vojenský výcvik a následne bol zaradený k leteckému výcviku v rámci Leteckej školy v Piešťanoch a Trenčianskych Biskupiciach. V auguste 1941 výcvik úspešne ukončil, bol povýšený na čatníka a menovaný pilotom letcom. V septembri 1941 bol zaradený do stíhacieho kurzu. 10. apríla 1942 sa pri akrobacii na stroji Avia Bš.122 pri Zamarovciach dostal do plochej vývrtky a musel vyskočiť na padáku. Stíhací výcvik v rámci školy ukončil v máji 1942 a v júni 1942 bol zaradený k letke 11. Pôsobil aj ako inštruktor pešieho výcviku v rámci Leteckej školy.
V apríli 1943 bol zaradený do preškoľovacieho kurzu na lietadlá Messerschmitt Bf-109E, po ktorého absolvovaní odišiel v júni 1943 na východný front k letke 13 v rámci jej tzv. II. frontovej garnitúry. Na letisku Sarabuz na Kryme najskôr piloti absolvovali preškolenie na modernejšie stroje Messerschmitt Bf-109G a následne na letisku Anapa vystriedali pilotov I. frontovej garnitúry. Počas tohto nasadenia dosiahol čtk. Š. Ocvirk 5 potvrdených zostrelov. Dvakrát mal vážnu haváriu pri pristávaní (v Anape a Bagerove), avšak vyviazol z nich bez zranenia. V auguste 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom. Na Slovensko sa vrátil v novembri 1943.
V januári 1944 bol povýšený na rotníka a stal sa členom pohotovostnej letky, tvorenej príslušníkmi letky 13. Vzhľadom na hrozbu spojeneckých bombardovacích náletov bolo jej úlohou chrániť vzdušný priestor hlavného mesta Slovenska, ako aj zbrojárskych tovární na Považí. 14. júna 1944 sa Š. Ocvirk počas poplachového letu proti Američanom oddelil od 8 člennej skupiny slovenských Bf-109G-6 a ocitol sa až nad Budapešťou, kde musel pre nedostatok paliva pristáť.
26. júna 1944 vzlietol na Bf-109 G-6 v rámci 8 člennej skupiny, vedenej npor. J. Puškárom, ako jeho číslo. Skupina plánovala zaútočiť na spojenecké bombardéry, avšak ešte počas stúpania do operačného priestoru nad Bratislavou sa roztrhala. Po priblížení k bombardovaciemu zväzu boli jednotlivé dvojice napadnuté presilou doprovodných amerických stíhačov. Messerschmit Š. Ocvirka bol v súboji zasiahnutý, padol do vývrtky, ktorú sa mu však podarilo vybrať a s poškodeným strojom núdzovo pristál bez podvozku v Piešťanoch. Traja slovenskí piloti v tomto boji zahynuli (J. Puškár, G. Lang, Š. Jambor).
Po vypuknutí Povstania odišiel z Piešťan na povstalecké územie ako pešiak v rámci skupiny stot. I. Haluzického. Od 1. októbra 1944 sa stal členom Kombinovanej letky, kde absolvoval bojové lety na strojoch Messerschmitt Bf-109E a Avia B-534. Tesne pred potlačením Povstania preleteli npor. V. Kriško a rtk. Š. Ocvirk na provizórne letisko pri Donovaloch ľahké kuriérne a cvičné stroje (Fiesler Fi-156, Praga E-39, Focke Wulf Fw-44), ktoré mali slúžiť na evakuáciu generálov J. Goliana a R. Viesta. Keďže títo útek od svojich jednotiek odmietli, lietadlá boli pred príchodom Nemcov znehodnotené. Š. Ocvirk ustúpil s ostatnými do hôr, neskôr sa však vrátil do Piešťan a pokračoval v službe v slovenskej armáde.
Po vojne vstúpil do čs. armády, v máji 1945 bol zaradený k 2. čs. stíhaciemu leteckému pluku (neskôr Letecký pluk 2), kde lietal na strojoch Lavočkin La-5FN a La-7. Krátko slúžil aj v rámci Bezpečnostného letectva v Leteckej hliadke SNB vo Vajnoroch. Po absolvovaní Školy pre učiteľov lietania v Olomouci pôsobil od roku 1947 ako letecký inštruktor v 2. výcvikovej letke Leteckej vojenskej akadémie v Pardubiciach. Po dôstojníckom štúdiu na LVA dosiahol v júni 1950 hodnosť poručíka letectva. Následne absolvoval Vojenskú technickú akadémiu v Brne a slúžil vo viacerých leteckých jednotkách. Po čistkách v armáde bol v roku 1958 prepustený v hodnosti kapitána letectva do zálohy. V rokoch 1961-1971 pracoval ako dispečer leteckej dopravy v Piešťanoch. Zomrel v roku 1990 v Piešťanoch, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st.; nemecké – Železný kríž II. tr., Frontová letecká spona pre stíhačov – strieborná; československé – Československý vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad Slovenského národného povstania II. tr.; rumunské – Virtutea Aeronautică – Cruce de Aur.
–
zostavil: Peter Baláž
–
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Bystrický, J. a Šumichrast, P., 2004: Letka 13 v dokumentoch a obrazoch
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Petrík, J., 2004: Lietanie v Spišskej Novej Vsi
–
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk