photo – archív Ruda Božíka
* 19. august 1915 Kochanovce (dnes Adamovské Kochanovce)
† 5. február 1988 Bratislava
V roku 1933 sa prihlásil do Školy pre odborný dorast letectva v Prostějove, odkiaľ bol vyradený v Júli 1935. Rozhodol sa pokračovať v kariére vojenského letca, po dobrovoľnom odvode bol povýšený na slobodníka a menovaný pilotom letcom. Koncom Júla 1935 nastúpil k pozorovacej letke 15 Leteckého pluku 3 vo Vajnoroch. V auguste 1936 bol povýšený na desiatnika a v októbri 1936 bol menovaný poľným pilotom letcom. V máji 1937 bol povýšený na čatára. V priebehu rokov 1937 – 1938 absolvoval kurz lietania podľa prístrojov a kurz lietania na viacmotorových lietadlách. V auguste 1938 bol preložený k letke 74 Leteckého pluku 6, s ktorou pôsobil v Hradci Králové, Pardubiciach, Spišskej Novej Vsi a Piešťanoch. Lietal tu na strojoch Aero Ab-101 a Tupolev SB-2 (Avia B-71). Rozpad Československa ho ako ďalejslúžiaceho čatára zastihol v Hradci Králové.
Po návrate na Slovensko v Marci 1939 slúžil najskôr v Piešťanoch v cvičnej letke a od Augusta 1939 v letke 64. V septembri 1939 bol povýšený na rotníka. Koncom roka 1939 začal navštevovať Vojenskú akadémiu v Banskej Bystrici, ktorú ukončil v Auguste 1940 v hodnosti poručíka letectva. Po premiestnení do Trenčianských Biskupíc slúžil v technickej letke a v letištnej rote. Od októbra 1940 nastúpil do Pozorovateľskej školy pre dôstojníkov letectva, kde začal aj stíhací kurz.
Ešte pred dokončením školy bol v Júni 1941 s letkou 2 vyslaný na východný front. V rámci nasadenia vykonával najmä spojovacie lety na strojoch Letov Š-328. Letka 2 sa z frontu vrátila v Júli 1941. Stíhací kurz dokončil V. Kriško v Septembri 1941. Následne bol prevelený k stíhacej letke 13.
Od februára do júla 1942 absolvoval v dánskom Grove preškolenie na stíhacie lietadlá Messerschmitt Bf-109E. Po návrate na Slovensko vykonával funkciu zástupcu veliteľa letky, ktorým bol stot. let. Ondrej Ďumbala. V septembri 1942 vyvrcholila príprava letky 13 ostrými streľbami na strelnici Nový Dvor.
V októbri 1942 začala letka 13 presun na východný front. V prvej fáze sa pod Kriškovým velením po železnici presúval pozemný sled, v druhej fáze sa koncom Októbra letecky presunul lietajúci personál. Prvým miestom pôsobenia I. garnitúry letky 13 bolo letisko Majkop, kde vystriedala chorvátsku 15. letku.
Prvý bojový stret s nepriateľom absolvoval V. Kriško 28. novembra 1942, kedy spolu s čtk. J. Jančovičom zviedli na Messerschmittoch Bf-109E súboj proti deviatim sovietskym lietadlám Polikarpov I-153 (z troch nahlásených zostrelov sovietskych lietadiel im bol uznaný len jeden). Prvý potvrdený zostrel si V. Kriško pripísal 25. februára 1943, kedy zostrelil bitevník Iljušin Il-2. Počas deviatich mesiacov nasadenia absolvoval por. let. V. Kriško 156 bojových letov na strojoch Bf-109E / F / G a dosiahol 9 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel. Počas frontového nasadenia bol povýšený na nadporučíka letectva.
Po návrate na Slovensko v Júli 1943 bol V. Kriško pridelený k technickej letke 1 v Piešťanoch. 8. novembra 1943 prevzal velenie hotovostného roja vo Vajnoroch, ktorého personál tvorili jeho spolubojovníci z I. garnitúry letky 13, neskôr posilnený pilotmi II. garnitúry letky 13. Jednotka bola v Januári 1944 pretransformovaná na pohotovostnú letku a presunutá do Piešťan. Okrem veliteľských povinností vykonával spolu s rtk. rtm. F. Hanovcom výcvik pilotov III. garnitúry na strojoch Bf-109. Od mája do júna 1944 absolvoval s npor. J. Gerthoferom kurz pre veliteľov leteckých zväzov vo Viedni. Kvôli chorobe sa 26. júna 1944 nezúčastnil osudného útoku na americký bombardovací zväz, pri ktorom zahynuli traja piloti (vrátane jeho zástupcu npor. let. J. Puškára), jeden bol ťažko zranený a letka prišla o 6 lietadiel.
Po vypuknutí Povstania 29. augusta 1944 odišiel z Piešťan so skupinou pilotov pod vedením stot. let. I. Haluzického do Banskej Bystrice. Väčšina piešťanských letcov tu bojovala ako pechota, V. Kriško bol vzhľadom na okolnosti (bol po zlomenine nohy) odoslaný na Tri Duby, kde sa pripojil ku Kombinovanej letke. Najskôr velil technickej letke a kasárňam v Hájnikoch a po presunutí väčšiny príslušníkov Kombinovanej letky do ZSSR prevzal 13. októbra 1944 jej velenie, ako aj funkciu veliteľa letiska Tri Duby. Počas povstania vykonal 20 bojových letov, čo ho radí k najaktívnejším pilotom letky. Po potlačení povstania sa presunul s malou technickou skupinou a dvoma ľahkými dvojplošníkmi na Donovaly, kde pripravil prelet povstaleckých generálov R. Viesta a J. Goliana do ZSSR. Tí však odmietli opustiť vojsko a lietadlá boli pri ústupe zničené. V. Kriško ustúpil do hôr, ukrýval sa v okolí Trenčína. Po troch mesiacoch prekročil frontovú líniu a vo Februári 1945 sa prihlásil u 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Od marca 1945 pôsobil v Leteckom výcvikovom stredisku (LVS) na letisku Spišská Nová Ves, kde ho zastihol koniec vojny.
Po vojne pokračoval v službe v LVS a krátko velil kasárňam v Spišskej Novej Vsi. Neskôr vykonával veliteľské funkcie v Piešťanoch a Zvolene (v Leteckom pluku 1). V marci 1946 bol povýšený na kapitána letectva a v Októbri 1946 na štábneho kapitána letectva. V roku 1948 absolvoval v Prahe kurz veliteľov letiek, bol povýšený na majora letectva a stal sa veliteľom Leteckého pluku 1 Zvolenského, vyzbrojeného lietadlami La-5FN. V roku 1949 absolvoval kurz pre veliteľov vojskových telies na Vysokom vojenskom učení v Prahe. S plukom pôsobil vo Zvolene a od roku 1950 v Prahe-Kbeloch.
Tesne pred prezbrojením pluku na prúdové MiGy-15 bol v júni 1951 zbavený velenia a premiestnený do leteckého učilišťa na funkciu zástupcu veliteľa pre praktický letecký výcvik. Následne v Júli 1952 bol prepustený do zálohy v hodnosti podplukovníka letectva. Zomrel v roku 1988 v Bratislave, kde je aj pochovaný. V roku 1991 bol rehabilitovaný a povýšený na plukovníka in memoriam.
Vyznamenania:
- slovenské – Za ťaženie proti ZSSR I. st., Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., Za zásluhy, Vojenný víťazný kríž 5. tr.,
- nemecké – Železný kríž II. tr., Železný kríž I. tr., Zlatá frontová spona pre stíhačov
- rumunské – Virtuea aeronautica la croix d´or
- československé – Čs. vojnový kríž 1939, Za zásluhy 2. st., Rad Slovenského národného povstania II. tr.
—
Použité zdroje:
Plukovník in memoriam Vladimír Kriško (www. valka.cz)
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk