photo archív Karola Jančára
* 26. marec 1915 Rybáre (v súčasnosti mestská časť Sliača)
† 26. jún 1944 Brestovany
K letectvu sa prihlásil dobrovoľne, v októbri 1934 nastúpil do oddelenie pilotov Školy leteckého dorastu Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. Školu úspešne ukončil v júli 1936. Ako pilot dvojmiestnych lietadiel nastúpil v auguste 1936 k Leteckému pluku 3. Slúžil najskôr v náhradnej letke, v septembri 1936 bo premiestnený k letke 10 do Nitry, kde lietal na strojoch Letov Š-328. V hodnosti desiatnika bol po splnení podmienok v septembri 1937 menovaný poľným pilotom letcom. Absolvoval viaceré školenia (kurz fotografov a kresličov, zoskok padákom, kurz nočného lietania). V čase mobilizácie v roku 1938 bol s letkou 10 dislokovaný na letisku Komjatice. V decembri 1938 bol povýšený na čatára.
Po rozpade Československa v marci 1939 bol J. Puškár premiestnený k letke 9 v Nitre. Od júla do októbra 1939 pôsobil v Piešťanoch ako inštruktor v Škole na dôstojníkov letectva v zálohe. V októbri 1939 bol prijatý na Vojenskú akadémiu v Banskej Bystrici, z ktorej bol vyradený v auguste 1940 v hodnosti poručíka letectva. V rámci štúdia absolvoval kurz leteckého pozorovateľa. Následne bol premiestnený k letke 3 do Nitry. V októbri 1940 nastúpil do Pozorovateľskej školy dôstojníkov letectva v rámci Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach.
Ešte pred dokončením kurzu bol v júni 1941 odvelený na východný front, kde pôsobil v rámci pozorovacej letky 2. Tu bol premiestnený k letke 1. Na Slovensko sa vrátil v auguste 1941.
Po dokončení pozorovateľskej školy bol v septembri 1941 zaradený k stíhacej letke 11, absolvoval stíhací výcvik na lietadlách Avia B.534 a v novembri 1941 bol zaradený ako stíhací pilot.
Druhýkrát bol na východnom fronte nasadený od júna 1942 ako stíhací pilot a zástupca veliteľa letky 11 stot. let. I. Haluzického. V oblasti pôsobenia Zaisťovacej divízie sa letka zúčastňovala potlačovania partizánskych aktivít. J. Puškár počas tohto nasadenia vykonal 11 bojových letov. 17. septembra 1942 bol pri nálete na partizánske pozície zasiahnutý a zranený odvetnou paľbou, podarilo sa mu však s poškodenou Aviou B.534 doletieť na letisko v Ovruči. Zo zranení sa liečil v nemocnici a začiatkom októbra 1942 bol prevezený na Slovensko.
Po návrate bol ako príslušník letky 11 zaradený do nočného hotovostného roja Avií B.534 vo Vajnoroch, s úlohou nočnej obrany hlavného mesta. V januári 1943 bol povýšený na nadporučíka letectva a premiestnený k letke 12 do Spišskej Novej Vsi, kde prevzal funkciu zástupcu veliteľa. V apríli 1943 bol odoslaný do Piešťan, kde sa preškolil na stíhacie lietadlo Messerschmitt Bf 109.
V júni 1943 bol na východný front odoslaný tretíkrát, tentoraz v rámci tzv. II. garnitúry letky 13. Zastával tu funkciu zástupcu veliteľa letky stot. let. J. Páleníčka. Po preškolení na modernejšie typy Bf 109 G-2 a G-4 pôsobila letka 13 v oblasti Kubáne a Krymu. J. Puškár absolvoval 150 bojových letov, počas ktorých dosiahol 5 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel. 19. októbra 1943 bol po štarte z letiska Bagerovo zostrelený sovietskym stíhačom v priestore obce Fontan a musel poškodený stroj opustiť na padáku. Z incidentu vyviazol bez zranenia. Na Slovensko sa s letkou vrátil v novembri 1943.
Koncom januára 1944 sa ako príslušník letky 13 stal zároveň členom pohotovostnej letky, ktorá mala za úlohu ochranu hlavného mesta a zbrojoviek na Považí. Vo februári začalo jej prezbrojenie na moderné stroje Bf 109 G-6. Ich zalietavania sa na letisku Piešťany zúčastnil aj J. Puškár. Ako 1. dôstojník letky 13 zastával aj funkciu zástupcu veliteľa, ktorým bol npor. let. V. Kriško.
26. júna 1944 vzlietol ako veliteľ 8-člennej skupiny Messerschmittov Bf 109 G-6 proti hlásenému bombardovaciemu zväzu USAAF. Počas útoku na skupinu amerických bombardérov B-24 Liberator bol zostrelený sprievodnými americkými stíhačmi. Jeho Bf 109 G-6 (biela 3) dopadol JV od obce Brestovany, pilot zahynul. V boji okrem neho zahynuli aj rtk. G. Lang a rtk. Š. Jambor. Spoločný smútočný obrad sa uskutočnil 29. júna 1944 v Piešťanoch, J. Puškár bol pochovaný o deň neskôr v Sliači.
Vyznamenania: slovenské – pamätný odznak Za ťaženie proti ZSSR 1. st., Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., Vojenný víťazný kríž V. tr., nemecké – Železný kríž II. tr., Zlatá frontová spona pre stíhača, rumunské – Virtutea aeronautica la Croix d´or
—
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk
photo – archív Ruda Božíka