* 13. marec 1916 Bánová (v súčasnosti mestská časť Žiliny)
† 14. apríl 2001 Žilina
K letectvu sa prihlásil dobrovoľne v októbri 1934, kedy nastúpil do Školy pre odborný dorast letectva v Prostějove. Po ukončení leteckého výcviku nastúpil v júli 1936 k čs. brannej moci a bol menovaný pilotom letcom. V septembri 1936 bol povýšený na slobodníka a premiestnený k 13. letke Leteckého pluku 3 do Košíc, vyzbrojenej lietadlami Letov Š-328. V máji 1937 bol povýšený na desiatnika a v októbri 1937 menovaný poľným pilotom letcom. V januári 1938 bol odoslaný k Leteckému pluku 4 v Hradci Králové, kde absolvoval stíhací výcvik. V máji 1938 bol povýšený na čatára a pridelený k letke 45 v Piešťanoch, kde lietal na strojoch Avia B-534
Po rozbití Československa v marci 1939 sa s letkou 45 presunul do Spišskej Novej Vsi, kde ho zastihla maďarská agresia. F. Hanovec sa aktívne zúčastnil bojov s Maďarmi. Po súboji 24. marca 1939 si nárokoval zostrel maďarského Fiata Cr.32, ktorý mu však nebol oficálne uznaný. Sám bol v uvedenom boji zostrelený a musel núdzovo pristáť. V apríli 1939 bol povýšený na rotníka a v septembri 1939 menovaný rotmajstrom.
V radoch letky 45 sa zúčastnil aj poľného ťaženia proti Poľsku v septembri 1939. Počas tohto nasadenia dosiahol 6. septembra 1939 svoje prvé potvrdené vzdušné víťazstvo, keď po štarte z poľného letiska Ňaršany zaútočil ako vedúci roja Avií B-534 (spolu s ním leteli des. M. Žiaran a des. V. Jaloviar) na poľský pozorovací stroj Lublin R-XIIID a zostrelil ho. Posádka poľského lietadla zahynula. Po poľskom ťažení sa letka 45 reorganizovala na letku 12. V júni 1940 mal F. Hanovec ťažkú haváriu, keď s žiakom G. Kurpeľom havaroval v Spišskej Novej Vsi na stroji Zlín Z-XII
Po zotavení zo zranení sa vrátil k letke 12, s ktorou bol od júla do októbra 1941 nasadený na východnom fronte. Vykonal tu 22 bojových letov a absolvoval viacero vzdušných súbojov. 2. októbra 1941 viedol trojčlenný roj Avií B-534 na hliadku v priestore Michajlovka. V prízemnej výške sa omylom dostal do paľby jednotiek slovenskej Rýchlej divízie a s poškodeným strojom bol nútený núdzovo pristáť. Po návrate na Slovensko bol premiestnený k letke 11 do Piešťan, s ktorou od júna do októbra 1942 absolvoval druhé nasadenie na východnom fronte. Počas vzdušnej podpory Zaisťovacej divízie absolvoval 12 bojových letov na strojoch Avia B-534
Po absolvovaní nočného stíhacieho kurzu v Piešťanoch bol vo februári 1943 premiestnený k Cvičnej letke. V apríli 1943 bol zaradený do preškoľovacieho kurzu na Messerschmitt Bf-109
Tretieho nasadenia na východnom fronte sa zúčastnil v rámci II. garnitúry letky 13, kde od júna 1943 pôsobil na letiskách Sarabuzy (preškolenie na Bf-109G-2), Anapa, Tamaň, Kerč a Bagerovo. Rtk. rtm. let. F. Hanovec tu absolvoval 70 bojových letov a oficálne zostrelil 5 sovietskych lietadiel. V novembri 1943 sa jednotka vrátila na Slovensko.
Po krátkom pridelení k technickej letke 1 sa od januára 1944 vrátil k letke 13, ktorá zároveň plnila úlohy pohotovostnej letky. Jej úlohou bola protivzdušná obrana hlavného mesta a zbrojných fabrík na Považí. F. Hanovec tu absolvoval 30 poplachových štartov. V tomto období pôsobil aj ako inštruktor pri výcviku pilotov III. garnitúry. Začiatkom augusta 1944 bol v rámci Skupiny vzdušných zbraní prevelený na letisko Išla pri Prešove, s cieľom podporovať Východoslovenskú armádu.
Po vypuknutí Povstania preletela Skupina vzdušných zbraní 31. augusta 1944 na ruskú stranu. F. Hanovec preletel do Ľvova na Bf-109G-6. 5. septembra 1944 letel na povstalecké letisko Tri Duby ako kuriér. Deň na to boli s Rudom Božikom vyslaní na Slovensko na Bf-109G-6 a významne tak posilnili Kombinovanú letku. Ako príslušník povstaleckej letky absolvoval okolo 30 bojových letov na Messerschmitte Bf-109G, Avii B-534 i Letove Š-328. Po potlačení Povstania ustúpil do hôr, avšak v novembri 1944 bol zatknutý a ako vojnový zajatec sa dostal do táborov Dulag Luft Oberursel, Dulag Luft West Wetzlar, Bochov a nakoniec Stalag IVC Teplice. Oslobodený bol v apríli 1945.
V máji 1945 sa v Prahe prihlásil u 1. čs. zmiešanej leteckej divízie a stal sa príslušníkom čs. letectva v hodnosti štábny rotmajster. Vstúpil do KSČ a bol pridelený k Leteckému pluku 2, kde lietal na strojoch Lavočkin La-5FN a La-7. Následne bol premiestnený do Piešťan, kde pôsobil ako učiteľ lietania. V januári 1946 mal so žiakom ľahkú nehodu na lietadle Polikarpov Po-2. V októbri 1946 bol povýšený na praporčíka letectva a pridelený k Ministerstvu vnútra ako príslušník Bezpečnostného letectva. Pôsobil vo Vajnoroch a v júli 1947 bol preložený k Leteckej hliadke ZNB v Košiciach. Tu sa zúčastnil akcií proti príslušníkom Ukrajinskej povstaleckej armády (banderovcom).
Od novembra 1947 do apríla 1948 absolvoval Aplikačnú školu na nižších dôstojníkov v Prostějove, po čom bol menovaný veliteľom Leteckej hliadky ZNB Košiciach. Po návrate do Vajnor bol menovaný poručíkom letectva. V rámci služby v Bezpečnostnom letectve donútil v Bratislave k pristátiu Dakotu letiacu z Trenčína, ktorej cestujúci chceli prinútiť posádku k úteku do Rakúska.
Po zrušení Bezpečnostného letectva slúžil ako kapitán letectva od januára 1951 v 3. leteckom pluku v Brne ako inšpektor techniky pilotáže. Preškolil sa na Aviu B-33 (Il-10) a velil 4. letke v 28. leteckom bitevnom pluku. Neskôr pôsobil na MNO v Prahe ako inšpektor bitevného letectva. Z armády bol prepustený v hodnosti majora v roku 1958 v rámci prepúšťania bývalých príslušníkov slov. armády, ktorí počas vojny bojovali proti ZSSR.
Pôsobil ako náčelník Aeroklubu Zväzarmu v Žiline. Po roku 1989 bol rehabilitovaný a povýšený do hodnosti plukovníka letectva vo výslužbe. V roku 1995 mu Mezinárodná letecká federácia udelila Diplom Paula Tissandiera, ako ocenenie za významný prínos k rozvoju všeobecného a zvlášť športového letectva. V roku 1996 mu mesto Žilina udelilo čestné občianstvo. Zomrel v Žiline v roku 2001, kde je aj pochovaný v mestskej časti Bánová. Počas pohrebu mu vzdali poctu preletom lietadiel Armády SR a žilinského Aeroklubu.
Vyznamenania: slovenské – pamätná medaila Za obranu Slovenska, Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., Vojenný víťazný kríž VI. tr., nemecké – Železný kríž II. tr., Zlatá frontová spona pre stíhača, rumunské – Virtutea aeronautica la Croix d´or, československé – Čs. vojnový kríž 1939, medaila Za chrabrosť, Rad SNP II. tr.
—
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Wikipedia
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk