Predtým, ako začnete čítať tento krátky príbeh, pustite si pls. priložené video na You Tube. Pokiaľ nevládnete angličtinou, stačí sa započúvať do smutno povznášajúceho songu, viac netreba
Empty spaces – what are we living for
Abandoned places – I guess we know the score
On and on, does anybody know what we are looking for…
Another hero, another mindless crime
Behind the curtain, in the pantomime
Hold the line, does anybody want to take it anymore
The show must go on,
The show must go on
Inside my heart is breaking
My make-up may be flaking
But my smile still stays on.
Whatever happens, I’ll leave it all to chance
Another heartache, another failed romance
On and on, does anybody know what we are living for?
I guess I’m learning, I must be warmer now
I’ll soon be turning, round the corner now
Outside the dawn is breaking
But inside in the dark I’m aching to be free
The show must go on
The show must go on
Inside my heart is breaking
My make-up may be flaking
But my smile still stays on
My soul is painted like the wings of butterflies
Fairytales of yesterday will grow but never die
I can fly – my friends
The show must go on
The show must go on
I’ll face it with a grin
I’m never giving in
On – with the show –
I’ll top the bill, I’ll overkill
I have to find the will to carry on
On with the –
On with the show –
The show must go on …
—
Je nedeľa a ja stojím na letisku, avšak už nie ako člen prevádzky, ale ako predávajúci za stolíkom na burze vo Vajnoroch. Dnes predávam audiokazety a na stole mám zaručený trhák, sú to desiatky kaziet skupiny SENZUS. Viem, že dnes slušne zarobím, mal by som predať všetok tovar čo mi bolo ráno pridelený, a mám aj prisľúbený dobrý podiel z predaja. To všetko je v poriadku, ale … náhle sa urobí letové počasie a na oblohe naskakajú kumuly. Nie, kua to sa nemalo stať. Po určitej dobe najprv počujem a potom vidím červenú MQDéčku (Z-226MS) ako stúpa spolu z dvojmiestnym bielym Jánusom z dráhy 22
Mohol som dnes sedieť vo vlečnej a tešiť sa tak ako desiatky iných dní z vlekania / lietania, obzerať z výšky okolité dediny a mestá a po odmávaní vetroňa ponoriť Zlín dole pre ďalší vlek. Mohol … ale na druhej strane potrebujem zarobiť peniaze, pretože z cien v obchode sa mi pretáčajú ciferníky
Na letisko mieria tisíce ľudí z Bratislavy a okolia, a pretože mám dobré miesto, tak sa mi zásoby kaziet kapely SENZUS začínajú tenčiť. Na stolíku mám kazeťák, na ktorom dokola drnčí ľudová hudba SENZI SENZUS. Po nejakom čase jej mám plné zuby, ale nejako tých zákazníkov zas treba upútať, nedá sa nič robiť
Pozorujem ďalší štart vlečnej, ako sa v horúcom vzduchu tetelí s vetroňom na druhej strane letiska. Je to čoraz horšie, najradšej by som s tým tresol a išiel vlekať, ale dnes je už po funuse. Zúrivo hľadám v krabici nejakú inú kazetu, lebo sa z tých odrhovačiek už zbláznim. Našiel som kazetu od QUEEN, všetko je lepšie, len už nie preboha SENZUS !
Kazeta hraje, zákazníci chodia, peniaze a tovar menia majiteľa, a všetko je tak, ako má byť. Predávam, čašnícka buksa, ktorú som si zaobstaral je plná zelených stoviek, ale moja hlava a duša to moc nezvládajú. V kazeťáku to hrkne a začne hrať ďalšia skladba, je smutná a zároveň nádherná a povznášajúca. Je to akýsi chorál, ktorý dáva tomu, čo sa deje naokolo iné zafarbenie a robí ho znesiteľnejším
Pretočím kazeťák dozadu a pustím znovu tú istú skladbu : „The Show must go on“
V ten deň si ju pustím možno 50 x krát, stánkari naokolo ale nebrblú, čo je dobre. A keby aj, tak toto je moja barlička ako prežiť deň, keď dobrovolne robím to, čo nechcem (ale peniaze !) a vlečná (v ktorej nesedím) v diaľke pravidelne stúpa z dráhy 22
„The show must go on“ – reve kazeťák a do kabíny vlečnej zasadá niekto ďalší, ktorý odovzdá kus svojho života letisku a svojej vášni
Je mi ťažko, ale už sa to dá nejako vydržať, a náhly vzryv pocitu nenávisti k vlastnému životu pomaly ustupuje. Nakoniec sme večer aj tak prepili väčšiu časť zarobených peňazí nikdy nekončiacim rozhovorom o lietaní v Jednote