photo – old.opensoaring.com
* 3. marec 1907 Maribor (Rakúsko-Uhorsko)
† 6. november 1966 Belehrad (Juhoslávia)
Sava Poljanec bol slovinského pôvodu, rodičia mu však dali srbské meno, keďže boli zástancami slovanskej vzájomnosti. Okolo roku 1923 prvýkrát letel na lietadle Hansa-Brandenburg, keď sa ako stredoškolský študent zúčastnil exkurzie na letisku Šiška. Následne sa prihlásil na Vojenskú akadémiu pozemnej armády (v tom čase Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov ešte nemalo samostatnú leteckú vojenskú školu). Po úspešnom absolvovaní akadémie v roku 1928 pokračoval v hodnosti poručíka v štúdiu na leteckej prieskumnej škole, po ktorej nastúpil do pilotnej školy v Novom Sade. Na jar 1930 absolvoval prvý samostatný let. Kariéru vojenského pilota začal v Mostare. V roku 1932 sa stal leteckým inštruktorom, neskôr pôsobil ako pilot bombardovacích lietadiel. V roku 1935 absolvoval školu pre stíhacích pilotov v Zemune, kde zostal až do roku 1939 pôsobiť ako učiteľ lietania v hodnosti kapitána. Nasledujúce dva roky strávil ako pilot 162. eskadrily 51. skupiny 6. stíhacieho pluku, kde okrem iného lietal aj na lietadlách Rogožarski IK-3.
Po vypuknutí vojny na Balkáne sa zapojil do obranných bojov proti nemeckým vojskám. 6. apríla 1941 sa zúčastnil prvého veľkého súboja proti Luftwaffe v oblasti Belehradu v kabíne stíhačky IK-3. Podarilo sa mu zostreliť nemecký Heinkel He 111. Ďalším jeho víťazstvom mal byť stíhací Messerschmitt. Tieto zostrely mu však neboli oficálne potvrdené. Pri návrate z jedného z bojových letov bol počas pristávania napadnutý stíhacím Messerschmittom Bf 110. Napriek zraneniu sa mu podarilo pristáť a ukryť pred ďalšími útokmi. Kvôli zraneniu bol prevezený do Sarajeva, neskôr do Nikšice. Po návrate do Sarajeva bol zajatý Nemcami. Zo zajatia dvakrát utiekol, ale bol opätovne zajatý. Ako vojnového zajatca ho eskortovali do Nemecka a umiestnili do zajateckého tábora pre dôstojníkov neďaleko Osnabrücku a neskôr do Poznane. Ako vzdorovitý väzeň skončil v trestnom tábore. V januári 1944 sa počas presunu tábora pred postupujúcou Červenou armádou podarilo trojici väzňov, vrátane S. Poljanca a A. Boljeviča, utiecť z transportu neďaleko Katovíc.
S. Poljaneca a A. Boljevič sa dostali až na územie Slovenska, kde boli 28. januára 1944 zaistení žandárskou hliadkou neďaleko Trstenej. Skončili v záchytnom tábore v Ružomberku, neskôr ich presunuli do Humenného. V tábore nadviazal Poljanec kontakt s partizánskym hnutím, avšak po prezradení tohto kontaktu boli 4. júna 1944 prevezení do väzenia v Ilave. Na nátlak slovenského Červeného kríža boli premiestnení do Horných Obdokoviec. Opätovne sa im podarilo spojiť s príslušníkmi partizánskeho hnutia a po vypuknutí povstania 29. augusta 1944 utiekli zo skupinou zajatcov k štábu ruského partizánskeho oddielu v Sklabini. Odtiaľ odišli do Banskej Bystrice, kde boli 2. septembra 1944 prijatí do 1. čs. armády na Slovensku. S. Poljanec bol do povstaleckej armády prijatý v hodnosti štábny kapitán letectva. Ako stíhací letec bol pridelený ku Kombinovanej letke na letisku Tri Duby. Okamžite sa zapojil do bojových operácií na strojoch Avia B.534 a Letov Š-328.
6. septembra 1944 vyštartoval na bojový let v kabíne Letova Š-328. Jeho pozorovateľom bol čatár ašpirant Š. Krč. Úlohou bol útok na nemeckú delostreleckú batériu pri obci Nezbudská Lúčka. Pri bombardovacom útoku na nemecké pozície v silnej protilietadlovej bol S. Poljanec zasiahnutý do ľavej nohy. Napriek zraneniu uskutočnil ešte jeden útok a letel nad kasárne v Dolnom Kubíne, kde pozorovateľ zhodil situačnú správu. Až potom zamieril na letisko Tri Duby. Počas návratu kvôli strate krvi niekoľkokrát omdlel a len vďaka strkaniu pomocou raketovej pištole ho pozorovateľ Š. Krč udržiaval pri vedomí. Nakoniec úspešne pristál a bol prevezený do nemocnice vo Zvolene. Už po dvanástich dňoch sa na vlastnú žiadosť vrátil k letke a k bojovým letom.
8. októbra 1944 bol na základe rozhodnutia velenia povstaleckej armády s časťou leteckého personálu Kombinovanej letky letecky presunutý na územie oslobodené Červenou armádou. Následne bol zaradený do výcvikového strediska čs. letcov v Przemyśłi, kde začal preškolenie na sovietsku leteckú techniku. 30. októbra 1944 bol prevelený k juhoslovanskej vojenskej misii v Moskve, neskôr do Belehradu. Tu absolvoval preškolenie a stal sa zástupcom veliteľa a neskôr veliteľom juhoslovanského 112. stíhacieho pluku, vyzbrojeného lietadlami Jakovlev Jak-3. V závere vojny ešte absolvoval 15 bojových letov.
Po vojne istý čas velil 112. stíhaciemu pluku, na jeseň 1945 prevzal velenie 42. bombardovacieho pluku v Sombore, vyzbrojeného lietadlami Petliakov Pe-2. V roku 1959, pred odchodom do dôchodku, pôsobil ako veliteľ Akadémie vojenského letectva. V roku 1964 navštívil Slovensko a ako vojnový veterán sa zúčastnil osláv 20. výročie SNP. S. Poljanec zomrel v roku 1966 v Belehrade.
Vyznamenania: československé – Čs. vojnový kríž 1939, čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, slovenské: Pamätná medaila k 70. výročiu SNP in memoriam
—
Použité zdroje:
Sava Poljanec – strečniansky hrdina (https://www.letka13.sk/…/sava-poljanec-strecniansky-hrdina)
Opensoaring: Savo Poljanec – utrinek za zgodovino LC Maribor (https://old.opensoaring.com/…/Blog_2017/blog_poljanec.html)
Opensoaring: Več o Savu Poljancu (https://old.opensoaring.com/…/Blog…/blog_poljanec1.html)
Šumichrast, P.: Slovenský príbeh juhoslovanských letcov v dokumentoch 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR (1944). Vojenská história 1/2014
Modrovich, J.: Tri Duby
Varsik, M. a Horák, M., 1977: Príhody na krídlach
Air Aces (http://aces.safarikovi.org)
Ministerstvo obrany SR (https://www.mosr.sk)
photo – MO SR
Minister obrany SR udelil v roku 2014 Arsenijovi Bojlevičovi a Savovi Poljancovi Pamätnú medailu k 70. výročiu SNP in memoriam. Medaily odovzdal ich príbuzným na slávnostnej spomienke pred areálom leteckej základne Zmiešaného krídla Sliač veliteľ Vzdušných síl OS SR. Pred vstupom do areálu odhalili obom bojovníkom pamätnú tabuľu
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk