Ten výraz v nadpise som prvýkrát počul z úst Mariána BARUSA v roku 1994, keď po úspešnej stavbe dvoch kompozitovo-drevených PULSAR-ov / OM-XYP a OM-AYF (pozn. Gonzo : to druhé slovo som doplnil ja, pretože vlastniť ultralight znamená všetko iné, ako byť chudobný, v tom nastal posun za posledných 25 rokov)
jedného PIPER-a J-3 Cub / OM-ABC v kombinácii priehradová konštrukcia trupu potiahnutá plátnom, s krídlom, ktoré malo drevený nosník a nábežnú hranu, kovové rebrá a taktiež bolo potiahnuté plátnom, jedného celokovového, z rovných plechov znitovaného REBEL-a / OM-YXR
po ďalších dvoch PIPER-och / D-EJIG a D-EAEU a v priebehu získavania skúsenosti nadobudnutých pri stavbe prvých celokompozitových LANCAIR-ov ES / OM-CYL a LANCAIR 360 / OM-DYM, dostávali reálnu podobu technické parametre projektu lietadla jeho snov. Už mal skúsenosti so všetkými, vtedy známymi druhmi technológii a najrôznejšími druhmi materiálov používaných pri stavbe malých lietadiel
Piper Cub / D-EAEU na letisku Vajnory, zľava Poky sen. chrbtom Marián Barus
foto z archívu Poky sen.
Po povzbudení drevomodelárom Petrom Fraňom padlo rozhodnutie na postavenie novej v Čechách ani na Slovensku, ba ani nikde v Európe, neexistujúcej celokompozitovej konštrukcie malého, jednomotorového dvojsedadlového lietadla pre súkromného pilota, ktorý nemá peniaze na luxusné kompozity dovážané z Ameriky
S Petrom FRAŇOM, aj s jeho synmi Mišom a Petrom z Pezinka (výsledok ich práce môžete denno-denne vidieť vo vysielaní správ zo slovenského parlamentu, kde sa na čelnej stene majestátne vypína veľký drevený odznak Slovenskej republiky, ktorý vlastnoručne vyrobili), s ktorými spolupracoval aj na celodrevených lietadlách typu ASSO V – na obrázku dolu, (dve lietadlá doteraz úspešne dokončili len Peter Fraňo (OM-PETO) a Marián Turan (OM-EBMT) z Ružomberka – takže teraz, z piatich Petrom Fraňom rozostavaných kusov ešte traja piloti – HRONEC, BARUS ml. a MATULA- pracujú na ich dokončení), sa začala a aj úspešne dokončila výroba dreveného modelu vlastného lietadla
Asso V / OM-PETO
Marián Barus dostal od Petra Fraňa k svojím 50 tým narodeninám (18. januára v roku 1995) ako darček prvú zhmotnenú predstavu svojho ideálu – maketu lietadla v mierke 1:20, vtedy ešte s pracovným názvom Winner ´95
Marián Barus s modelom Winneru ´95
Základné vstupné podmienky Marián Barus definoval v decembri 1995 takto :
- lietadlo musí spĺňať podmienky pre certifikáciu v kategórií ULL/A, teda neprekročiť vtedy platné hmotnostné obmedzenie (MTOM) 480 kg
- pri použití rozšíreného vybavenia, zaťahovacieho podvozka, prístrojov a pod. jeho pevnostné riešenie musí umožniť splnenie požiadaviek pre certifikáciu do hmotnosti (MTOM) 750 kg
- bude použitý motor ROTAX 912
Ďalšie limitujúce podmienky boli :
- použitie krytu kabíny z typu L-13 SW v obrátenej polohe, tomu podriadiť a prispôsobiť tvar trupu, a tak dosiahnuť pohodlnú šírku kabíny
- zväčšenie rozpätia krídiel rozšírením centroplánu do max. šírky 2,5 m a vytvorenie tuhého centroplánu pre jednoduché pripojenie krídiel (pre prototyp použiť krídla z Pulsara), pre ukotvenie podvozku a s priestorom pre alternatívne použitie zaťahovacieho podvozku
- vrtuľa môže byť pevná, aj staviteľná
- prístrojové vybavenie – od minimálneho, až po variantu pre podmienky IFR
model Winneru ´95
Podrobnosti o celom projekte Barus spracoval v Technicko-ekonomickom rozbore (TER) v decembri 1994. Zadanie, predstavy, výpočty, rozbory a náčrtky Mariána Barusa, pod neuveriteľne citlivými a remeselnícky zručnými rukami Petra Fraňa, drevomodelára s umeleckým cítením sochára, sa začali v decembri 1994 meniť na reálny model lietadla v mierke 1:1
Hotový model trupu bol 28.03.1995 prevezený do Vajnor na výrobu foriem
fotografie z výroby modelu v mierke 1 : 1
Významný okamžik – hotová maketa s perfektne vybrúseným a vyhladeným povrchom je pripravená na „stiahnutie“ negatívnych foriem
Na letisku vo Vajnoroch v priestoroch výrobcu športových lodí (René Vajda), ktorý vyrábal a doteraz vyrába špičkové športové lode (úspešne aj v olympijských športoch) Barus so spolupracovníkmi, pri využití technológie, skúsenosti a materiálov pána Vajdu, postupne, popri výrobe prvého Lancaira, vyrobili negatívne formy trupu, krídiel z PULSAR-a a chvostových plôch pre výrobu budúceho prototypu
O lietadlá od Barusa bol vtedy mimoriadny záujem, o čom svedčí prehľad lietadiel, ktoré vznikli v Barusovej firme Aeroplast s.r.o (pozri priloženú tabuľku). Práve v priebehu rokov 1995 – 1996 bol Barus a jeho spolupracovníci plne vyťažení prácou na dokončovaní prvej kompozitovej štvorsedadlovky LANCAIR ES pre nemeckého zákazníka, pričom už bola objednaná ďalšia stavebnica dvojsedadlovky LANCAIR 360
prehľad lietadiel vyrobených firmou Aeroplast, s.r.o. Bratislava
V takejto situácií nebolo možné naplno sa venovať novému lietadlu a tak popri hazardne neusporiadaných autorských práv na dizajn tohto lietadla, bez riadne dohodnutých podmienok a písomne potvrdenej zmluvy, boli negatívne formy odovzdané firme AEROSPOOL, s.r.o. Prievidza
Na predchádzajúcich fotografiách je maketa lietadla aj s hotovými hlavnými negatívnymi formami trupu, naložená na upravené plošinové auto, pred dielňou výrobcu športových lodí, pripravená na odvezenie do AEROSPOOL-u Prievidza. Bez preberacieho protokolu, vlastne bez akéhokoľvek právneho dokumentu boli dňa 30.07.1996 hotové negatívne formy odovzdané budúcemu výrobcovi lietadiel AEROSPOOL, s.r.o.
V tejto firme, vďaka vynikajúcemu výrobnému zázemiu, bohatým skúsenostiam z výroby transportných vozidiel a používania kompozitových materiálov pri výrobe vetroňov a výborne zvládnutého následného konštrukčného riešenia, pod vedením pilota a konštruktéra Ing.Tadeáša Wala, začala doteraz nevídaná história výroby nového lietadla domácej produkcie, ktorý v lete v roku 1999 lietal ako prototyp lietadla s pridelenou poznávacou značkou OM – AERO, ale už so zmeneným názvom IMPULZ. Na nasledujúcom obrázku obrázku sedí v kabíne skúšobný pilot, výborný kamarát, Jožo Chupek, ktorý neskoršie zahynul aj so žiakom na sériovom lietadle tohto typu (OM-COMP), pri obyčajnom výcvikovom lete
prototyp Impulz – Dynamic / OM-AERO, v cockpite sedí Jozef Chupek, rok 1999
Štvorpísmenný kód za značkou štátnej príslušnosti, preukazuje príslušnosť lietadla do kategórie ULL/A. V priebehu výroby tohoto prototypu však už prestala akákoľvek komunikácia a spolupráca medzi Mariánom Barusom a Tadeášom, neboli dodržané žiadne ústne (písomné neexistovali) dohody o autorských a vlastníckych právach, a tak Marián Barus a Peter Fraňo boli veľmi radi, keď pri požadovaní nejakej odmeny za svoj podiel na vzniku a následne mimoriadne úspešnej sériovej výroby tohto lietadla, dostal každý z nich (dňa 18.12.2003) od AEROSPOOL-u jednu sadu výliskov nového lietadla, ako kompenzáciu za vynaložené náklady na zhotovenie modelu lietadla a za výrobu dodaných negatívnych foriem
Otázka autorských práv na projekt a dizajn nového lietadla ostala naďalej visieť vo vzduchoprázdnom priestore – podľa vyjadrenia zástupcu firmy Aerospool, si to medzi sebou mali vyriešiť „tí dvaja šediví“ (t.j. Barus a Wala). Po nasledujúcich úpravách, po preukázaní vyhovujúcich letových vlastnosti a úspešnom získaní OLS od LÚ SR a po zápise do Leteckého registra SR začal, ale už so zmeneným názvom na DYNAMIC, neobvykle úspešný štart sériovej výroby a predaj lietadiel takmer do celého sveta
Typové osvedčenie pre leteckú prevádzku (č.: V – 80/2004) získal Aerospool pre uvedené lietadlo dňa 25.04.2005 na „Letúň do 450 kg“
Do roku 2013 bolo vyrobených viac ako 500 lietadiel tohto typu vo viacerých variantách. Na letisku Prievidza dnes nebýva núdza vidieť takéto množstvo Dynamikov pred hangárom Aeroklubu
Ako tento stav splnil očakávanie autora projektu a dizajnu ???
Prvé nadšenie, že sa Barusovi zhmotnil jeho sen – lietadlo nádherného tvaru dostalo reálnu podobu a úspešne lieta, bolo nakrátko povzbudené aj tým, že firma AEROSPOOL s.r.o dala v roku 2003 Fraňovi a Barusovi po jednej sade výliskov, ktoré mali každému z nich umožniť postaviť si vlastné lietadlo. Kým Peter Fraňo s manželkou Marunou, ktorý už vtedy úspešne poletoval po celej republike na svojom drevenom lietadle ASSO V / OM – PETO, veľmi rýchlo predal svoju sadu výliskov do ČR, tak Marián Barus húževnato a obetavo pokračoval v ceste za svojím snom
Po zaobstaraní si nového motora ROTAX 912, vrtule, prístrojov, plexisklového prekrytu kabíny, prišiel rad aj na rekonštrukciu zasúvacieho podvozku z typu LANCAIR, na ktorom použil tlmiče z podvozku L-13 SW. Touto úpravou dosiahol mimoriadne priaznivé vlastnosti svojho Dynamika pri rolovaní
Pochopenie pre túto túžbu mal aj jeho zamestnávateľ, ktorý mu umožnil lietadlo dokončiť a dokonca mu poskytol aj pôžičku na zakúpenie motora ROTAX 912. Svoje nové lietadlo za finančnej pomoci brata, priateľov, známych a svojho zamestnávateľa, ale aj za morálnej podpory jeho neuveriteľne trpezlivej a tolerantnej manželky Katky, za rok postavil v dielni na letisku Vajnory. Tvar lietadla ešte vylepšil pridaním okienok na oboch stranách trupu za zadnou hranou krytu kabíny, čo prispelo k celkovému elegantnému vzhľadu lietadla. Podobné okienka sa neskoršie objavili aj na sériových Dynamikoch, ale v inom, podľa mňa menej vydarenom dizajne
Na pozadí Bojnického zámku, na nasledujúcom obrázku je celkom vpravo, s otvorenou kabínou aj Barusov aeroplán WT-9 Dynamic / OM-BMT, ktorý sa od ostatných Dynamikov na prvý pohľad odlišuje práve tým okienkom za kabínou. V roku 2005, sériovo vyrábané Dynamiky dodával výrobca AEROSPOOL, s.r.o Prievidza ešte bez bočného zadného okienka
Barusovi sa konečne podarilo splniť si svoj sen – mať svoj vlastný aeroplán : „Lancaira pre chudobných“–
Sám si ho zalietal, spracoval príslušnú dokumentáciu, získal Zvláštne OLS č.: 54/2004 na vykonanie letových skúšok od 06.10. do 30.11.2004 v kategórií “ Experimentál „. Následne, po nevyhnutných letových skúškach, po predložení požadovanej dokumentácie bolo lietadlo zapísané do Registra lietadiel SR dňa 29.11.2004 (pod č.: 0747) a začalo svoj letecký život
Mohli sme ho stretávať takmer na všetkých letiskách na Slovensku s poznávacou značkou OM-BMT. Na dolnom obrázku je Mariánov Dynamik, ktorý svojim tvarom a vďaka elegantnému farebnému riešeniu, naozaj pripomína malý Lancair
Barusov WT-9 Dynamic / OM-BMT na letisku Vajnory
foto z archívu Poky sen.
Písmená BMT za značkou štátnej príslušnosti sú skratkou firmy, v ktorej bol v čase stavby lietadla Marián zamestnaný, a ktorá sa podieľala na jeho dokončení. Potom však nastalo vytriezvenie a tvrdý dopad do ekonomickej reality kapitalizmu na slovenský spôsob
Nasledujúca fotografia vznikla 21.04.2008 pred odletom WT-9 Dynamic / OM-BMT zo Slovenska do ČR, keď sa Marián Barus s trpkým úsmevom na tvári lúči s lietadlom, pri jeho odovzdávaní novému majiteľovi p. Novákovi
Fero Štefánik
