poddôstojník čsl. a slovenskej armády, účastník druhého odboja a SNP
* 10.7. 1920 Hrnčiarovce, okres Trnava
†
27. 6. 2000
Piešťany
Syn železničného robotníka Jozefa a Anny, rod. Vrbovskej. Mal 3 bratov a 2 sestry. Manželka Amália, rod. Lipková. Syn Rudolf a dcéra Ľubica. Absolvoval päť tried ľudovej školy, v rokoch 1931 – 1934 navštevoval meštiansku školu v Trnave a v rokoch 1934–1937 Odbornú kovorobnú školu v Trnave. Dňa 10.1.1940 bol prezentovaný na výkon vojenskej služby v slovenskej armáde. V období od 10.1.1940 do 16.8.1941 bol pilotným žiakom Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach. Ako jej úspešný absolvent, dobre spôsobilý na funkciu pilota dvojmiestnych lietadiel, pokračoval ďalej v leteckom výcviku
vstup do albumu na Google Photos
Dňom 18.8.1941 ho zaradili do kurzu pilotov jednomiestnych lietadiel, ktorý sa konal v rámci školnej letky Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý úspešne absolvoval v poradí ako 4. z celkového počtu 18 frekventantov dňa 20.6.1942 Dňom 30.9.1941 ho menovali za pilota letca dvojmiestnych lietadiel. Od 10.1.1942 bol prijatý do zboru poddôstojníkov z povolania na obdobie šiestich rokov. Od 22.10.1942 do 22.4.1943 absolvoval nočný stíhací kurz a od 1.4. do 1.6.1943 výcvik na nemecké stíhacie lietadlá Messerschmitt Bf 109 v Piešťanoch. Dňa 30. 6. 1942 bol prevelený do letky 12
Rudo Božík v kabíne Bf-109G Povstaleckej letky
Na východnom fronte slúžil od 23.6. do 29.10.1943 ako príslušník 2. garnitúry letky 13 v poli. V rámci tejto leteckej jednotky docielil osem potvrdených zostrelov. 1.8.1943 menovaný za poľného pilota – letca a zaradený k stíhacím letcom. 26.9.1943 pri štarte na bojový let havaroval na Bf-109G-4, pričom sa ťažko zranil a bol hospitalizovaný vo viacerých vojenských nemocniciach. Dňa 1.1.1944 povýšený do hodnosti rotníka letectva. Od 31.1.1944 sa stal príslušníkom letky 13 – Pohotovostnej letky. Do kabíny lietadla sa vrátil v prvej polovici februára 1944 (po hospitalizácii a 42 dňoch zdravotnej dovolenky). Dňa 13.4.1944 zostrelil ,,náhodou” nemecké lietadlo Bf-110 (vykazované ako americký štvormotorový bombardér B-24 Liberátor). Od 1.8.1944 pôsobil ako príslušník skupiny Vzdušných zbraní pri Východoslovenskej armáde
So svojou leteckou jednotkou preletel 31.8.1944 na stranu Červenej armády. Od 6. 9.1944 sa zúčastnil SNP ako príslušník povstaleckej Kombinovanej letky. V priebehu Povstania si pripísal 2 1/2 zostrelov nemeckých lietadiel /6. 9. 1944 – 1/2 Fw 189 – v súčinnosti so šrtm. Františkom Cyprichom; 16. 9. 1944 – 1 Ju 88; 4. 10. 1944 – 1 Fw 189/. 7. 10. 1944 bol letecky odtransportovaný z letiska Tri Duby do ZSSR, kde sa preškolil na sov. leteckú techniku. Dňa 17.10. 1944 bol prezentovaný v rámci čsl. armády v ZSSR a v hodnosti rotného zaradený do 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. Od 24.11.1944 bol príslušníkom 2. čsl. stíhacieho pluku v ZSSR
Rudo Božík v povojnovom čsl. vojenskom letectve vykonával rôzne veliteľské funkcie: veliteľ letky, veliteľ roja, učiteľ teórie 6. leteckého školného pluku, učiteľ šturmanskej učebnej skupiny leteckého učiliska, starší letecký dispečer, náčelník leteckého dispečerského stanoviska. Od 1.8.1948 do 18.6.1950 bol frekventantom vojenskej leteckej akadémie, ktorú absolvoval ako v poradí 5. vojenský akademik z celkového počtu 56 študentov v ročníku. Dňa 21.12. 1958 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania, s čiastočným výsluhovým dôchodkom vo vojenskej hodnosti kpt. letectva. Oficiálny dôvod prepustenia do zálohy: znižovanie počtov a reorganizácia čsl. armády. Skutočný dôvod prepustenia z ČSĽA však spočíval v tom, že bol podľa vtedajších predstaviteľov armády ,,kompromitovaný aktívnou bojovou činnosťou proti ZSSR…“
Po prepustení z čsl. armády vykonával rôzne robotnícke povolania: baník v Handlovej, kandidát na rušňovodiča v Lokomotívnom depe Leopoldov, rušňovodič – motorvodič. Rehabilitovaný v roku 1991, v hodnosti pplk. v. v. Povýšený do hodnosti plk. v. v.
Vyznamenania:
nem. Železný kríž 2. triedy (1943), nem. Železný kríž 1. triedy (1943), nem. Frontová letecká spona pre stíhačov v bronze (1943), nem. Frontová letecká spona pre stíhačov v striebre (1943), slov. Za hrdinstvo 3. stupňa (1943), slov. Pamätný odznak 1. stupňa za poľné ťaženie proti Sovietskemu zväzu (1943), rum. Virtutea aeronautica la croix dor (1944), 2 x čsl. VK 1939 (1945 a 1946), čsl. medaila Za chrabrosť (1945), Rad SNP 2. triedy (1945), čsl. voj. pamätná medaila so štítkom ZSSR (1945), čsl. voj. medaila Za Zásluhy (?), čs. voj. medaila Za zásluhy o ČSĽA I. st. (?), sov. voj. medaila Za pobedu nad Germanijej (1946) a iné čsl., sov. a slov. pamätné medaily
Pramene:
VHA Trnava, f. MNO SR 1939-1945, spisy obyčajné, dôverné a tajné, 1940-1944; VHA Trnava, f. Letecký pluk, dôverné a denné rozkazy, 1941-1944; VHA Trnava, f. VVZ, dôverné rozkazy, 1941-1944; VA Trnava, f. osobných spisov.
Literatúra:
Dejiny Slovenského národného povstania.Encyklopédia odboj a SNP. 5 zväzok, Bratislava. Pravda 1984; DROPPA, Anton – SUJA-ŽIAK, Július: Stručný biografický slovník. Mimosúdne rehabilitovaní vojaci z povolania a občianski zamestnanci vojenskej správy prepustení z čs. armády v rokoch 1948-1989 na Slovensku. Bratislava, VITA MO SR, b.r.; RAJNINEC, Juraj: Slovenské letectvo 1939-1944. 1. zväzok, Bratislava. Magnet Press Slovakia 1999; ŠUMICHRAST, Peter – KLABNÍK, Viliam: Slovenské letectvo 1939-1944. 2. zväzok, Bratislava. Magnet Press Slovakia, 2000; BYSTRICKÝ, Jozef – ŠUMICHRAST, Peter: Letka 13 v dokumentoch a obrazoch. Bratislava. Magnet Press Slovakia, 2004; ŠUMICHRAST, Peter – HOCHMUTH, Václav – ANĎAL, Jozef: Messerschmitt Bf 109 F, G-2 a G-4 slovenských pilotov 1942 – 1943. Poprad : HT model, 2002; ŠUMICHRAST, Peter – ANĎAL, Jozef: AVIA B-34, B-534 a Bk-534 slovenských pilotov 1939-1944. Poprad : HT model, 2003; ŠUMICHRAST, Peter – ANĎAL, Jozef: Messerschmitt Bf 109 B, D a E slovenských pilotov 1942-1944. Poprad : HT model, 2003; RAJLICH, Jiří: Tatranští orli nad Kubání.Ares; Deus; Praha 2002; RAJLICH, Jiří – BOSHNIAKOV, Stephan – MANDJUKOV, Petkov: Slovakian and Bulgarian Aces of World War 2. Osprey Publishing Limited, 2004 a iné.
pplk. v zál. Peter ŠUMICHRAST, PhD.
VHÚ Bratislava