zrejme rýchlo zistíte, že príbeh / reportáž patrí do kategórie What if, takže …
Karol plynule zvyšuje výkon nadopovaného Rotaxu 912, pričom drží gyro Nisus na brzdách na prahu asfaltovej dráhy vybudovanej pre práškarov blízko Topoľčian, zapne predrotátor a do intercomu mi hovorí, aby som sledoval otáčky hlavného rotoru
180 točiek / min., 190, čakáme na 210, a zrazu si spomeniem, že som pred pár dňami čítal článok ako to funguje na palube lietadlovej lode – nasledovný text je ním inšpirovaný a vznikol ako halucinácia nedostatkom spánku
žltá vesta (yellow jersey) stojí práve mimo záberu
Stojíme s Falconom na brzdách na palube lietadlovej lode HMS Štefánik (HMS – Her Majesty’s Ship), len pred chvíľou nás sem dotlačila od palubného výťahu skupina navy airmanov / handlerov v modrých vestách (blue yersey). Pozorujem ako sa airman v žltej veste (yellow jersey) skláňa pod predkom gyra a zasekáva kolo predného podvozku o únašač parného katapultu
Ďalšia žltá vesta gestom ruky signalizuje, že sa máme pripraviť k štartu. Je čas si dotiahnuť dýchač, skontrolovať prívod kyslíku, pozerám po zalietavacom pilotovi vedľa mňa, Karol je kľudný, ako keby sme štartovali z aeroklubového letiska. Airman urobí telom výpad vpred v smere štartu, čo znamená, že o sekundu nás sila pary a Rotaxu vymetie z paluby
zelená je voda oceánu z okruhovej výšky, v strede svieti paluba HMS Štefánik
210 točiek ! mrrrsk, vírnik neuveriteľne zrýchlil, a rútime sa po krátkom decku vpred, Karol ako najstarší NAVY pilot bravúrne zvládne štart, a je čas poobzerať so okolo seba. Pohľad, ktorý sa mi naskytol je dosť neutešený, voda a len samá voda, dnes je plná rias, takže sa zelená. Ekoteroristi by boli nadšení. Je čas povoliť si dýchač, uzavrieť prívod kyslíku, Karol robí rutinné povinné úkony
Rotor má 390 točiek, rýchlosť 110 km / hod., letíme v horizonte vo výške 900 feet, pozerám na združený prístrojový ukazovateľ, kontrolujem teplotu oleja, hláv, tlak oleja – všetko sa zdá OK. Len snímač teploty výfukových plynov ukazuje miernu odchýľku, po pristáti budeme musieť zohnať mechanika / hnedú vestu (brown yersey), nech sa na to mrkne
Výhľad z kabíny je neuveriteľný, niekedy si pripadám ako v zrkadlovej sieni, rozmerný prekryt kabíny nemá žiadny mŕtvy uhol, a vzájomne sa mierne zrkadlí. Karol skúša rôzne režimy letu a zhruba po 20 tich minutách nás čaká najťažšia fáza, priblíženie a pristátie na palubu HMS Štefánik. Rádiom sme dostali správu, že medzitým zosilnel vietor, aktuálne dosahuje 8 – 10 m / sec. s nárazmi až do 15tich
pohľad vpred na rozbúrené more, len voda sa silno sfarbila na hnedo (Topoľčany)
Výhoda lietadlovej lode je, že dokáže manévrovať podľa smeru vetra a tak sa vyhýbame pristátiu so silným bočákom. HMS Štefánik je vyrobená v lodeniciach v Komárne, okrem iného je pozoruhodne manévrovateľná
Združené povinné úkony pred priblížením a pristátím, znovu si upravujem dýchač, púšťam kyslík a doťahujem pásy na ramenách. Pristátie bude zrejme masaker, aspoň sa mi zdá podľa tvaru a výšky vĺn. Biela vesta / White yersey (LSO – landing signal officer) signalizuje o dušu, nemali by sme minúť vyhradený strip
Karol spúšťa pristávací hák, paluba sa silne nakláňa zľava doprava a späť, a je to tu ! Posledná fáza tesne nad deckom, zrovna podrovnanie to nie je, narážame do paluby, hák okamžite zasekol lano a Falcon silno deceleruje. Pristáli sme snáď na 7 – 10 metroch
Palubná rutina sa opakuje, najprv nás chytia do parády handlers (blue yersey), ktorých usmerňuje niekoľko žltých viest, všetko vypíname, prichádzajú chlapi vo fialových vestách (purple yersey) doplniť palivo, odchádzame nájsť nejakého mechanika (brown yersey). Pre zrozumiteľnosť sa snažím držať oficiálnej terminológie NAVY, aj keď sa niektoré termíny opakujú až do omrzenia
Karol – palubný technik (brown yersey), kontroluje snímač teploty výfukových plynov, len nikde nevidím jeho vestu s označením, zrejme má opäť bezpečnostné predpisy v paži
dole na fotke Karol – najstarší a najskúsenejší aktívny navy pilot na HMS Štefánik
Nakoniec nás na záver letového dňa vyhnali s Karolom ešte na recce sortie pozrieť AFB Partizánske čo nové, viac – menej je všetko po starom. Miesto toho, aby si kolegovia – piloti začali objednávať tekutý chleba (ako za starých dobrých čias v NAVY), tak sa vrhli na kávu a zákusky. Pripadal som si ako na nákupoch so ženami v Avion shoppingu v Bratislave
Hold, doby sa menia, tak som si na záver objednal kávu a koláč tiež
photo – Ondrej Mitter