* 8. december 1916 Oroska (v súčasnosti Pohronský Ruskov)
† 10. február 1973 Piešťany
Leteckú kariéru začal v októbri roku 1935, kedy nastúpil do Školy leteckého dorastu v rámci Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. Školu úspešne ukončil v marci 1937 a po povýšení na slobodníka nastúpil k Leteckému pluku 1 T. G. Masaryka v Prahe-Kbeloch ako pilot dvojmiestnych lietadiel. Najskôr pôsobil v letke 4 a neskôr v letke 1, kde sa postupne preškolil na stroje Letov Š-328. Pilotom-letcom sa stal v máji 1937 a poľným pilotom-letcom bol menovaný v auguste 1938. V decembri 1938 bol povýšený na desiatnika.
Po rozdelení Československa sa vrátil na Slovensko do Piešťan, kde nastúpil k letke 64 Leteckého pluku 3 Generála letectva M. R. Štefánika. V novembri 1939 bol povýšený na čatára. Od augusta 1940 do januára 1941 absolvoval v Trenčianskych Biskupiciach stíhací výcvik. Následne bol prevelený k letke 11, vyzbrojenej Aviami B.534. V októbri 1940 bol povýšený na čatníka.
vstup do albumu na Google Photos
Od februára do júla 1942 sa zúčastnil preškolenia na Messerschmitt Bf-109 v dánskom Grove a po návrate do Piešťan bol pridelený k letke 13. V júli 1942 bol povýšený na rotníka. V radoch letky 13 bol P. Zeleňák od októbra 1942 do júla 1943 nasadený na východnom fronte. V rámci tohto nasadenia vykonal 158 bojových letov a dosiahol celkom 11 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel. Niekoľkokrát sa mu podarilo v jednom lete zostreliť dvoch protivníkov. V júli 1943 bol povýšený na zástavníka
photo – archív Ruda Božíka
Po návrate na Slovensko sa stal členom hotovostného roja, od januára 1944 preorganizovaného na pohotovostnú letku, ktorá operovala z letiska Vajnory pri Bratislave a neskôr z Piešťan. Lietajúci personál pohotovostnej letky bol tvorený príslušníkmi letky 13. Vzhľadom na zvyšovanie intenzity spojeneckých bombardovacích náletov bola jej úlohou ochrana vzdušného priestoru hlavného mesta Slovenska, ako aj zbrojárskych tovární na Považí. P. Zeleňák štartoval na poplach celkom 11-krát
Na svoj posledný bojový let vzlietol 26. júna 1944, kedy proti ohlásenému americkému bombardovaciemu zväzu vyštartovalo osem Messerschmittov Bf 109 G-6 pohotovostnej letky. Po priblížení k bombardérom sa dostali do priameho bojového stretu s presilou amerických stíhačov na strojoch P-51 Mustang a P-38 Lightning. Skupina pohotovostnej letky nebola skoordinovaná a pre osamotené dvojice slovenských stíhačov sa útok na bombardovací zväz zmenil na boj o holý život. P. Zeleňák bol skupinou Lightningov prenasledovaný až nad piešťanské letisko, kde po zásahu do kabíny tvrdo núdzovo pristál medzi obcami Horná Streda a Brunovce a ťažko sa zranil. V nemocnici sa liečil až do decembra 1945
Po vojne bol prijatý do čs. letectva v hodnosti rotný, po povýšení na rotmajstra slúžil na Leteckej základni 12 v Piešťanoch. Na krátky čas, od septembra do novembra 1948, pôsobil aj ako kuriérny pilot, avšak následky zranenia mu nedovolili pokračovať v leteckej kariére. Od novembra 1948 do januára 1949 absolvoval kurz dôstojníkov letovej kontroly v leteckej spojovacej škole v Chrudime. V čs. brannej moci zotrval do roku 1958, kedy bol po čistkách v armáde preložený v hodnosti kapitána do zálohy. Zomrel v Piešťanoch v roku 1973, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: slovenské: Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., Za zásluhy, Vojenný víťazný kríž 6. tr., nemecké: Železný kríž 2. tr., Železný kríž 1. tr., Zlatá frontová spona, rumunské: Ordinul Virtutea Aeronautica, Cruce de Aur.
–
zostavil: Peter Baláž
–
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)