Komar / YU-BEOGRAD v Alpách / zdroj – Letec Január 1936
Konštrukciu Komara navrhli poľskí leteckí inžinieri Antoni Kocjan a Apolinari Sobierajski v roku 1933, medzi pilotmi bol známy aj pod menom Komarthermik
LN 1936 / Libor Šolín
Ako vysokovýkonný vetroň sa Komar používal pre výcvik pilotov v pokračovacom výcviku. Hoci to bol medzi pilotmi obľúbený typ vetroňa, stalo sa na ňom niekoľko nehôd pri vysokých rýchlostiach, údajne bolo kvôli tomu zakázané na Komarovi lietať v mrakoch. Vetroň bol obľubený asi najviac v Poľsku, kde ho postavili vo viac ako 80 tich kusoch. V roku 1937 niekto uletel na Komarovi svetový rekord v dĺžke letu, jeho meno sa mi nepodarilo zistiť
Licenciu na stavbu Komara získali plachtári v Estónsku, Yuhoslávii, Palestíne, Fínsku, Francúzsku a Bulharsku. Po WWII sa vetroň v Poľsku vyrábal pod názvom IS – B Komar (IS – Institut Syzbownictwa)
LN 1936 / Libor Šolín
Prvého Komara v Yuhoslávii postavili plachtári klubu „Deveti“, bolo to v roku 1936. V roku 1937 sa s ním zúčastnili na niekoľkých plachtárskych súťažiach, okrem iného aj na Straníku. Aca Stanojevič získal na Komarovi prvý odznak „Zlaté C“
Vzhľadom ku stúpajúcemu záujmu o plachtenie vznikla vo vtedajšej Yuhoslávii potreba sériovej výroby vetroňov a tak v roku 1937 vzniklo plachtárske družstvo / firma „Utva s.o.j.“ v ktorom sa začala masová výroba trochu upravených vetroňov pod názvom Komar bis. Plachtársky klub „Deveti“ sa s týmto typom vetroňa s imatrikulačkou YU-SLOVEN zúčastnil prvej medzinárodnej výstavy v Belehrade (1938)
Vojenské letectvo objednalo stavbu 10 ks Komarov za celkovú sumu 472.230 dinárov, ale už počas stavby sa tento typ stal zastaralým, nakoľko sa objavili nové vetrone s lepšími výkonmi, k dodávke vetroňov do armády nedošlo až do začatia WWII. Na druhej strane ich využívali k výcviku Aerokluby Juhoslovanského kráľovstva až do roku 1941, niekoľko kusov lietalo v nezávislom Chrovátsku a na letiskách v Bosne a Hercegovine
Niekoľko Komarov lietalo v Yuhoslávii aj po skončení WWII
Komar / YU-BEOGRAD nad Straníkom
Zoznam Komarov zaregistrovaných v Yuhoslovanskom kráľovstve :
YU-BEOGRAD postavený plachtárskym klubom Deveti
YU-SLOVEN postavený plachtárskym klubom Deveti, spolu s ďalším Komarom YU-BEOGRAD sa zúčastnili plachtárskej súťaže v Československu, kde Aca Stanojevič vyhral prvé miesto v disciplíne let na diaľku
Komar bis YU-BABUNA patril oblastnému plachtárskemu odboru v Skopje
Komar bis YU-CEGAR patril oblastnému plachtárskemu odboru v Niši
Komar bis YU-DOBRO POLJE patril oblastnému plachtárskemu odboru v Skopje
Komar bis YU-JELENKA – Vršac
Komar bis YU-KOMARAC – Vršac
Komar bis YU-MEJAŠ – Maribor
Komar bis YU-VILIN KONJIC – Vršac
Komar bis YU-VAB / YU-VAE / YU-VAF / YU-VBK boli pridelené plachtárskemu centru vo Vršaci
IS-B Komar / SP-985 vystavený v Leteckom múzeu v Krakowe / photo – wikipedia.org
technické údaje IS-B Komar :
dĺžka 6.75 m / rozpätie 15.8 m / výška 1.75 m / plocha krídla 17.4 m2 / prázdna váha 148 kg / vzletová váha 225 kg / max. rýchlosť 140 km/hod.// pádová rýchlosť 44 km/hod. // max. kĺzavosť 19@64 km/hod. / opadanie 0.8 m/sec.
informácie som čerpal z wikipedia.org
Národní listy 1936 / Libor Šolín
