photos – archív Ruda Božíka
* 27. máj 1910 Láb
† 9. august 1991 Podbrezová
Už ako sedemnásťročný sa prihlásil k letectvu. Po absolvovaní Školy pre odborný dorast letectva v Prostějove bol v októbri 1929 ako pilot dvojmiestnych lietadiel zaradený k pozorovacej letke 5 leteckého pluku 2 v Olomouci. Zároveň bol povýšený na slobodníka. Vo februári 1931 bol v hodnosti desiatnika prevelený k letke 63. V roku 1934 absolvoval kurz leteckých fotografov a kurz lietania v noci a podľa prístrojov. V roku 1935 bol preložený k letke 83 leteckého pluku 5 v Brne, vyzbrojenej ťažkými dvojmotorovými bombardérmi MB-200. V júli 1936 bol prijatý do prípravnej školy rotmajstrov letectva, keďže mienil pokračovať vo vojenskej kariére. Školu ukončil ako rotmajster letectva v júli 1937.
Po rozpade Československa sa v marci 1939 vrátil na Slovensko do Piešťan k leteckému pluku 3, kde slúžil v technickej letke a neskôr po menovaní stíhacím pilotom v letke 11, vyzbrojenej Aviami B.534. Zároveň robil aj inštruktora lietania v aeroklube. V novembri 1940 bol povýšený na zástavníka letectva. Od júna do augusta 1941 lietal na východný front ako kuriér a krátko na to bol povýšený na poručíka.
V období od februára do júla 1942 absolvoval výcvik na lietadlá Bf 109 v dánskom Grove a po návrate na Slovensko zastával funkciu 2. pobočníka veliteľa leteckého pluku. 1. októbra 1942 bol pridelený k letke 13. V októbri 1942 odletel na východný front v rámci I. garnitúry letky 13, kde absolvoval 175 bojových letov a dosiahol 23 vzdušných víťazstiev. Niekoľkokrát sa mu podarilo v jednom lete zostreliť dvoch protivníkov. Z frontu sa vrátil v júli 1943 v hodnosti nadporučíka.
Bojové lety absolvoval J. Gerthofer aj na zobrazenom Bf 109 G-4 (žltá 11) s typickým bodkovaným krytom motora. Z pilota ťažkých bombardérov sa nakoniec stal tretí najúspešnejší slovenský stíhač v histórii.
Po návrate na Slovensko absolvoval v októbri 1943 výcvik na viacmotorových lietadlách. Podieľal sa na preberaní a zalietavaní strojov Fw-189, Go-145, Fw-44 a He-72, zakúpených pre potreby slovenkého letectva. V máji a júni 1944 absolvoval vo Viedni kurz pre veliteľov leteckých zväzov. V júli a auguste 1944 preberal v Taliansku zakúpené lietadlá Savoia Marchetti SM-84.
V čase vypuknutia Slovenského národného povstania 31. augusta 1944 vyštartoval z letiska Vajnory na stroji Junkers W 34 s generálom Augustínom Malárom, veliteľom Východoslovenskej armády. Cieľom bolo letisko Nižný Šebeš pri Prešove, kde ich však po pristátí oboch zajali Nemci. Zvyšok vojny strávil J. Gerthofer v zajateckom tábore Stalag XVIIA v Kaisersteinbruchu v Rakúsku. Domov sa vrátil vo februári 1945.
Slúžil v československej armáde, od júla 1945 vykonával funkciu veliteľa Školskej letky v Spišskej Novej Vsi. Od júna 1946 bol pridelený na Povereníctvo dopravy a verejných prác, kde pôsobil ako dopravný pilot (najmä na lietadlách C-47 Skytrain). V apríli 1948 bol prepustený do zálohy. Ďalej lietal ako dopravný pilot a pracoval ako vedúci technický referent. V októbri 1950 bol povýšený na kapitána letectva v zálohe. V máji 1951 bol ako politicky nespoľahlivý prepustený a zaradený ako robotnícky káder. Zomrel v roku 1991 v Podbrezovej, pochovaný je v Bratislave.
Vyznamenania: slovenské Za hrdinstvo 3. a 2. stupňa, Za zásluhy 2. stupňa, Vojenný víťazný kríž V. triedy, nemecké Železný kríž II. a I. triedy, Čestný pohár, Zlatá frontová spona stíhača, chorvátsky Rád koruny kráľa Zvonimíra 3. st. s mečmi a rumunský Virtutea aeronautica la Croix d´or.
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
www.valka.cz
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk