photo – archív Ruda Božíka
* 30. január 1920 Slovenský Meder (v súčasnosti Palárikovo)
† (?)
Leteckú kariéru začal v roku 1939 v Bratislave, v pilotnom kurze, organizovanom leteckým oddelením Hlinkovej gardy. V januári 1940 sa stal príslušníkom slovenskej armády a narukoval do Piešťan k cvičnej letke. Po základnom vojenskom výcviku absolvoval v rámci Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach výcvik pilota dvojmiestnych lietadiel. V auguste 1941 bol odoslaný do stíhacieho kurzu. V januári 1942 bol v hodnosti čatník prijatý do zboru poddôstojníkov z povolania. Stíhací kurz úspešne ukončil v júni 1942 a z Trenčianskych Biskupíc bol premiestnený k letke 13 do Piešťan, kde lietal na strojoch Avia B-534. V októbri 1942 bol zaradený do kurzu nočného lietania. Od apríla do júna 1943 absolvoval preškolenie a výcvik na lietadlá Messerschmitt Bf-109E
Od 23. júna 1943 bol nasadený na východnom fronte ako príslušník tzv. 2. garnitúry letky 13 v rámci nemeckej eskadry II./JG52. Po preškolení na stroje Bf 109 G na letisku Sarabuz na Kryme pôsobil z letiska Anapa. Oficiálne dosiahol na východnom fronte 9 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel (2 x IL-2 / 1 x LaGG-3 / 4 x A-20 Boston / 1 x Supermarine Spitfire / 1 x P-39 Airacobra). Vierohodnosť a počet jeho zostrelov je u leteckých historikov doteraz predmetom diskusií. 1. augusta 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom
11. septembra 1943 odštartoval spolu s rtk. Š. Martišom na doprovodný let prieskumného Focke Wulfu Fw-189. A. Gerič bol rozhodnutý počas tohto letu dezertovať na sovietsku stranu. V trupe stíhačky Bf-109G-4 viezol rádiomechanika slob. V. Tkáčika. Situácia sa skomplikovala vo chvíli, keď sa východne od Novorossijska dostali do súboja so skupinou sovietskych stíhačiek Supermarine Spitfire. A. Geričovi sa s preťaženým strojom podarilo zo súboja odpútať a pristál na letisku Timaševskaja, kde sa vzdal Sovietom.
Po pobyte v zajateckom tábore v Krasnodare, Georgijevsku a Krasnogorsku bol v decembri 1943 spolu s ďalšími prebehlíkmi (V. Tkáčik, A. Matúšek, Ľ. Dobrovodský) v decembri 1943 prepustený.
photo – wikipedia.org
Spolu s V. Tkáčikom boli zverbovaní sovietskou rozviedkou a odoslaní do spravodajskej školy. Absolvovali výsadkársky výcvik a so spravodajskou úlohou boli koncom júna 1944 vysadení na Slovensku v priestore Trenčína. A. Gerič sa v Piešťanoch skontaktoval so stot. let. I. Haluzickým, o ktorom vedel že je protinemecky orientovaný. Následne bol zaistený a krátko formálne internovaný v Bratislave. Pracovníci spravodajského oddelenia MNO, ktorí sa zúčastňovali príprav na povstanie, zariadili jeho prepustenie, s cieľom využiť ho spolu s V. Tkáčikom na kontakt s generálnym štábom Červenej armády. Pokus o spojenie vysielačkou však nebol úspešný. Po prepustení sa A. Gerič vrátil k leteckému pluku v Piešťanoch.
Po vypuknutí Povstania na Slovensku odišla 29. augusta 1944 časť piešťanskej posádky pod vedením stot. let. I. Haluzického autokolónou na povstalecké územie. Čtk. A. Gerič s por. let. O. Šingliarom sa rozhodli na Tri Duby preletieť na cvičnom dvojplošníku Praga E-39. Vyštartovali neskoro večer a podľa všetkého stratili v tme a oblačnosti orientáciu. Niektoré zdroje uvádzajú, že havarovali v oblasti Strážovských vrchov. Faktom je, že dodnes nebolo miesto havárie na území Slovenska identifikované a pozostatky letcov neboli nájdené. Niektoré zdroje uvádzajú aj možnosť, že A. Gerič haváriu prežil a zúčastnil sa Povstania
Vyznamenania: slovenské: Za hrdinstvo 3. st., nemecké: Železný kríž II. tr., Železný kríž I. tr.
—
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Bystrický, J. a Šumichrast, P., 2004: Letka 13 v dokumentoch a obrazoch
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk