* 7. február 1915 Svätý Beňadik (v súčasnosti Hronský Beňadik)
† 17. máj 2008 Hronský Beňadik
K lietaniu sa prvýkrát dostal v roku 1937, keď od mája do septembra absolvoval pilotnú elementárnu školu v Stredoslovenskom Aeroklube Zvolen. Ďalší výcvik už absolvoval v rámci čsl. armády, v januári 1938 bol zaradený do výcviku v Leteckom pluku 3 v Piešťanoch, kde vrámci cvičnej letky absolvoval základný a bojový pilotný výcvik. Ako pilot letec bol v auguste 1938 pridelený k letke 12 v Spišskej Novej Vsi. Neskôr pôsobil v 3. letke v Nitre. V júni 1940 bol menovaný poľným pilotom letcom.
Napriek zákazu a prísnym trestom mladí piloti často porušovali letecké predpisy, okrem iného sa predvádzali nad rodnými dedinami, či zhadzovali špinavú bielizeň vo vreci z lietadla na dvor rodičovského domu. O Imrichovi Štoselovi bolo známe, že preletel lietadlom pomedzi veže benediktínskeho kláštora v Svätom Beňadiku.
video – V. Szalay
Keďže pomáhal pri úteku letcov do cudziny a mal názorové nezhody s nadriadeným, rozhodol sa, vzhľadom na varovania kolegov a nebezpečenstvo zatknutia, opustiť armádu. V marci 1941 bol na vlastnú žiadosť prepustený z činnej služby. Do armády sa vrátil v apríli 1944, kedy bol ako čatár v zálohe zaradený k cvičnej letke. V júni 1944 bol premiestnený do Leteckej školy v Banskej Bystrici.
Po vypuknutí Povstania bol zaradený do Kombinovanej letky. 5. septembera 1944 vzlietol s pozorovateľom slob. ašp. R. Kazanským s cieľom nájsť nemecké jednotky v priestore Veľké pole – Partizánske. Počas prízemného letu boli už v priestore obce Radobice ostreľovaní nemeckými pozemnými jednotkami. Rozhodli sa zaútočiť na nemecké postavenia v priestore obce Oslany. Skôr ako stihol R. Kazanský odistiť bomby, bol zasiahnutý paľbou zo zeme a stratil vedomie. Keďže pilot nemohol zaistené bomby odhodiť, útočil na nemecké postavenia palubnými guľometmi. S ťažko poškodeným strojom, ktorý mal prestrieľané smerové i výškové kormidlá, odstrelený kus krídla a poškodený podvozok, sa mu podarilo vrátiť na Tri Duby, kde núdzovo pristál. Okolo miesta pilota a pozorovateľa narátali mechanici množstvo zásahov. R. Kazanského s prestrelenou hlavou previezli do zvolenskej nemocnice. Prežil, zostal však ťažko zdravotne postihnutý.
V rámci letky absolvoval I. Štosel 25 bojových letov, najmä na strojoch Letov Š-328 a Avia B-534, čo ho zaraďuje k najaktívnejším povstaleckým pilotom. Prvý veliteľ Kombinovanej letky M. Šinglovič o ňom povedal, že bol robotníkom bojového poľa. Okrem bojových letov letci Kombinovanej letky pomáhali pri organizovaní vzdušného mosta, ktorým počas nocí na Slovensko prúdila pomoc zo Sovietskeho zväzu. Po potlačení povstania ustúpil na Donovaly a ďalej do hôr.
Po vojne pokračoval v rokoch 1948 – 1951 v leteckej kariére ako civilný pilot v Štátnych lesoch Bratislava. Napriek tomu, že mnohí jeho spolubojovníci zo SNP boli po vojne viackrát povýšení, na I. Štosela sa nepochopiteľne zabudlo. Ešte 40 rokov po vojne bol stále čatárom v zálohe. Dôvodom je aj to, že kniha letov Kombinovanej letky sa po vojne stratila. Po uverejnení článku Zabudnutý čatár v novinách Pravda v roku 1998 sa situácia konečne zmenila. O I. Štoselovi nakrútila Slovenská televízia krátky dokumentárny film a krátko na to si na neho spomenula aj armáda. Bol povýšený na kapitána vo výslužbe, osobne ho navštívili a vyznamenali minister obrany s veliteľom letectva a vojenský pilot I. Hůlek na jeho počesť nad Hronským Beňadikom predviedol so stíhačkou Mig-29 akrobatické číslo. I. Štosel zomrel v roku 2008 v Hronskom Beňadiku, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: Pamätná medaila 50. výročia SNP, Medaila M. R. Štefánika II. st., Pamätná medaila Ministra obrany SR III. st., Čestná letecká medaila 60. výročia SNP
–
zostavil: Peter Baláž
–
použité zdroje:
Pavol Štosel – súkromný archív a konzultácie
Modrovich, J., 2019: Tri Duby
Pravda – Zabudnutý čatár navždy odletel do neba, 20.5.2008
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
–
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk