„ Od juhu sa k letisku rúti prúdové nadzvukové lietadlo so šípovými krídlami. Mihne sa desať metrov nad zemou a desaťtisíce divákov zavalí rev najmodernejšieho nadzvukového lietadla Su-7. Lietadlo prechádza do premetu, letí na chrbte a potom ako šíp naberá forsážou výšku – urobí slučku, znovu nalietava na letisko, letí po chrbte v stometrovej výške rýchlosťou 1.100 km nad hlavami divákov. Z pilotného ampliónu počuť hlas tohto odvážneho pilota, ktorý prišiel pozdraviť týmto spôsobom 20. výročie SNP
Je to hlas rodáka z tohto kraja – generála letectva Jozefa Kúkela
MiG-17F / EP-01 – osobný stroj gen. Jozefa Kúkela
photo zo zbierky M. Matouška
Toľko z úryvku článku denníka PRAVDA zo spomínaného leteckého dňa. Kto bol ten odvážlivec ? Len málo účastníkov vedelo, že pochádza zo Stredoslovenského kraja, presnejšie z Banskej Hodruše a týmto spôsobom pozdravil pri tejto príležitosti svoj rodný kraj, kde pred 20 rokmi bojoval v SNP
Kto to bol Jozef Kúkel ?
Narodil sa 10.7.1921 ako najmladší zo súrodencov v Hodruši a okolí známej krčmársko-mäsiarskej rodiny R. Kúkela. Ľudovú školu vychodil v rodnej Banskej Hodruši a po skončení tejto začal študovať na Gymnáziu v Banskej Štiavnici. Hospodárska kríza tridsiatich rokov minulého storočia poznačila aj Kúkelovskú rodinu a tak pre zlé finančné pomery štúdium nedokončil. Čo s nedoštudovaným gymnazistom? Zamestnanie na doline nebolo, za čas pomáhal doma
V roku 1937 vyhlásila Čs. branná moc akciu – tisíc nových pilotov pre republiku. Vtedy sa Jozef Kúkel ako dobrovoľník prihlásil k letectvu. Mal šťastie – v asentírke prešiel a bol pridelený do Trenčína, neskôr slúžil v nitrianskej letke a v Piešťanoch. V roku 1940 v hodnosti čatníka (čatár z povolania) nastúpil do leteckej školy v Žiline. Lietal na vtedajších strojoch Š-328. Po vypuknutí SNP ostreľoval na spomínanom stroji nepriateľské nemecké pozície, nemecké kolóny – raz na Prievidzsku, pri Telgárte, Ružomberku a Kežmarku. Robil prieskumné lety na zisťovanie pozícií nepriateľa. Nie raz sa vrátil na základňu s prestreleným trupom lietadla, no vždy mal šťastie – bez zranenia
10.októbra 1944, keď už bolo jasné, že Nemci obsadia aj zbytok povstaleckého územia, previezli ich na sovietskych lietadlách do PRZEMYSLU. Tu sa formovala 1. čs. zmiešaná letecká divízia a Jozef Kúkel bol pridelený do 3. bitevného leteckého pluku. Precvičil sa na rýchlejšie a výkonnejšie sovietske stroje. V určitom čase bol aj osobným pilotom veliteľa Čs. armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu
Jozef Kúkel bol absolventom pilotnej školy Slovenského Leteckého Sboru vo Zvolene
Zúčastnil sa nie jednej leteckej operácie, nie jedného vzdušného súboja s nemeckými leteckými silami. Ako v jednom novinovom interview uviedol, najtvrdšie letecké súboje absolvoval v bitke o Ostravsko, ktoré Nemci vzhľadom na strategický význam tejto oblasti urputne bránili všetkými bojovými prostriedkami. Vo vzdušných súbojoch s nepriateľmi padli aj niekoľkí čs. letci- medzi inými aj jeho kamaráti – Slováci – rotný SLATINSKÝ a J. Gucman. Aj on sa nie raz vrátil na základňu s prederaveným strojom, no bez zranenia a živý. Ako v jednej z nespočetných reportáží uviedol, mal som v živote šťastie – raz ledva pristál pre odtrhnutý kus trupu, raz zase sa mu podarilo vyskočiť z lietadla, ktoré pri štartovaní začalo horieť
Po skončení druhej svetovej vojny v hodnosti rotmajstra sa stal inštruktorom na sovietskych strojoch IL- 2 v leteckom učilišti v Prostějove. S trpkosťou niesol, že napriek tomu, že bol považovaný za vynikajúceho pilota a mal viacero vyznamenaní z čias vojny – bol len v strednej hodnostnej skupine. Aby mohol dosiahnuť dôstojnícku hodnosť, musel absolvovať Vojenskú akadémiu. Po jej absolvovaní sa stal skúšobným pilotom vo Výskumnom a skúšobnom leteckom ústave v Letňanoch pri Prahe. Zalietaval nové stroje a podľa pripomienok skúšobného pilota tieto stroje zdokonaľovali. Už v tých časoch patril k špičke v stíhacom čsl. letectve. Prihlásil sa aj do Vysokej technickej akadémii v Brne, ktorú absolvoval s diplomom inžiniera letectva
V roku 1956 bol menovaný veliteľom letectva a v roku 1961 sa stal veliteľom 10. leteckej armády v Hradci Králové. Jeho kariéra začala rokom 1951. Ako jeden z najskúsenejších pilotov bol MNO vyslaný do kurzu novej generácie leteckej techniky – nadzvukových stíhacích lietadiel – do Akadémie K. J. Vorošilova v Moskve. Po návrate do vlasti sa stal inštruktorom výcviku čsl. vojenských pilotov na tento druh lietadiel. Tu mi prichodí spomenúť jeden osobný zážitok
V lete 1964 – tuším to bolo v júli, bol v Prahe na Ruzyňskom letisku poriadaný Prvý veľký letecký deň. Aby sa toho podujatia mohlo zúčastniť čo najviac ľudí z rôznych oblastí ČSR železnice vypravili osobitné vlaky a poskytli výrazné zľavy na všetkých tratiach. A tak som sa do Prahy aj s manželkou vybral aj ja. Bolo možné vidieť všetky typy lietadiel – od tých prvých z čias I. svetovej vojny, dvoj aj jedno plošníky, stíhačky i bombardéry a piloti predvádzali svoje majstrovstvo. Letecký deň sa blížil k záveru, keď sa z letištných ampliónov ozvalo: „ ….za malou chvíli spatříte vrcholní číslo dnešního programu – skupinovou pilotáž tryskáčú bola (uvedená rýchlosť) , kterou vede velitel letky major Jozef Kúkel …“ Dozneli slová hlásateľa. Keď sa nad letiskom s ohlušujúcim rachotom prehnalo päť nadzvukových lietadiel v zostave jedného vpredu a po dvoch po stranách – po veľkom oblúku sa vrátili späť a letom po chrbte sa stratili v diaľke. Trvalo to niekoľko minút, no bol som nesmierne hrdý, že môj kamarát z chlapčenských rokov, s ktorým sme sa ako chalani hrali futbal, sa dopracoval na takú dôležitú a významnú pozíciu a vojenskú hodnosť
Aj keď J. Kúkel mal za svoju prácu priekopnícku činnosť v letectve a hrdinstvo v období SNP a druhej svetovej vojny nie jedno vyznamenanie, bol jedným, ktorý z rúk zástupcu MNO Ing. Oldřicha Štangla Csc. obdržal čestný titul „ ZASLÚŽILÝ VOJENSKÝ PILOT ČSSR“ K vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 zaujal negatívne stanovisko, a tak z politických dôvodov bol z funkcie veliteľa 10. leteckej armády nielen odvolaný, ale aj z hodnosti generálporučíka letectva degradovaný. Taká odmena ho postihla za tie roky služby v čsl. letectve. Koncom roku 1968 utrpel pri autonehode vážne zranenie, ktoré ho odsúdilo k trvalej invalidite. Plných 31 rokov slúžil v letectve, lietal na rôznych typoch lietadiel, zúčastnil sa mnohých vzdušných súbojov – no vždy sa vrátil na zem bez zranenia. Taká je hra osudu s človekom.
plk. Jozef Kúkel pred štartom na Š-328 z Troch Dubov
photo – archív NTM Praha
Ešte jedna perlička z jeho života ! Aj keď väčšinu života prežil na rôznych miestach a postoch v dnešnej Českej republike, nikdy sa nespreneveril svojmu materinskému jazyku. Hovoril – velil a komunikoval po slovensky. Potvrdili mi to aj dvaja občania z Hodruše – Hámrov, ktorí ako aktívni vojaci v leteckom pluku v Hradci Králové slúžili – Jozefa Kúkela poznali a vyslovili sa o ňom ako o prísnom, no spravodlivom veliteľovi
Jozef Kúkel bol v 80. rokoch minulého storočia plne rehabilitovaný, bola mu vrátená hodnosť generálporučíka letectva, všetky vyznamenania a medaile, ale za knipel lietadla pre svoje zranenie si už nesadol. Vo veku 73 rokov zomrel 16.6.1994 v Hradci Králové, kde je aj pochovaný. Ako nad jeho hrobom zástupca ministra národnej obrany plk. letectva Ing. Jaroslav Dvorák m.i. uviedol, v osobe Jozefa Kúkela z radov letcov odišiel špičkový stíhací pilot, zásadový a pevný veliteľ, čestný človek a vlastenec, ktorý sa navždy zapísal do histórie čsl. vojenského letectva
Do kroniky bývalej samostatnej obce Banská Hodruša kronikár v jednej kapitole zaznamenal mená významných hodrušských rodákov. Vďaka tomu sa mnohé mená zachovali až do súčasnosti. Kronika zlúčenej obce Hodruša – Hámre sa vedie aj teraz, zaznamenáva život tejto dediny, všetky významnejšie udalosti, aby sa zachovali pre budúcnosť. Také je poslanie každej kroniky. Tohto času je kronikárom obce Hodruša – Hámre Ing. Vít Priesol
Aj keď rodný dom Jozefa Kúkela už nenájdete – zbúraný bol pri rekonštrukcii hodrušských rudných baní, meno Jozefa Kúkela, ktorý svojim životom, hrdinstvom, činmi a vlastenectvom presiahol hranice svojho rodiska si zasluhuje, aby pre budúcnosť bol zapísaný v kronike obce Hodruša – Hámre, nakoľko mnohí súčasníci z tejto doliny (ale aj okolia) ho buď málo, alebo vôbec nepoznajú. Jeho pohnutý a bohatý život – život vzletu i pádov, približujem aj im v tomto krátkom príspevku a tiež z úcty k tomuto významnému človeku – svojmu priateľovi z mladosti
Ten zápis do kroniky obce si tento náš rodák Ing. Jozef Kúkel generál poručík letectva – in memoriam – zasluhuje
prebraný článok, voľne spracoval Ján Maruniak