11.10.2014 / Sedím ako balík vo vírniku Célier Xenon s pilotom a majiteľom vírnika Milanom Gregušom na prahu dráhy v Revišti. Tretie miesto pre ďalšieho pasažiera je prázdne pre istotu, kvôli krátkemu štartu, ktorý nás čaká. Pred nami je približne 200 metrová rozjazdová a pristávacia plocha, ktorú si Milan postavil na pozemku svojho otca. Prvá polovica je z betónu, a jej šírka je o čosi väčšia ako šírka hlavného podvozku vírnika. Odhadom tak 15 – 20 cm rezervy na každej strane. Druhá časť dráhy, ktorá plynulo naväzuje na betón je poskladaná z tvárnic
Celý štart je o tom, aby Milan dostal vírnik do vzduchu pred koncom betónovej časti dráhy, potom rozlet a stúpanie nad riekou Hron, ktorý tečie hneď za koncom dráhy. Vraj to bude veget, tak si pripravujem foťák a teším sa na let v krásnom jesennom počasí. Milan pridá plný pln stojac na brzdách, Rotax vybavený turbom Volvo dáva 130 hp, rotor sa roztáča, predrotátor a vyrážame vpred. Napodiv má vírnik slušné zrýchlenie, zaráža ma do sedačky a pred koncom betónu sa odliepame. Fakt to bol veget, vírnik na to má
Vľavo je výhľad na celý areál patriaci Drevenici a hrad Revište na kopci. Ak bush flying znamená, že fáza vzletu je skrátená na akési vytrhnutie sa do „vzduchu“ a okamžité prežívanie okolitej prírody, tak toto je ono. Bez prechodu, žiadne ochranné pásma ako na klasickom letisku. Je to krása, len nesmie nič zlyhať, rezerva sa blíži k nule
Letíme k Sitnu, dohľadnosť je výborná, pozorujem túto krásnu časť Slovenska, ktorú celkom dobre poznám vďaka častým návštevám Banskej Štiavnice
Sitno, vpravo je drevená rozhľadňa, keby sa tam dalo tak pristáť, ale to je na Milana a jeho vírnik už asi veľa, takže len fotím. Autom je to dosť ďaleko a od ruky, rád by som zistil, či ešte v rozhľadni visia historické fotografie z plachtárskych pretekov, ktoré zorganizovala M.L.L. v roku 1935 na letisku Štefultov pod Sitnom
Preletíme Banskú Štiavnicu a Milan sa rozhodne klesať na začiatok údolia, kde sa cesta z Hliníka nad Hronom do Banskej Štiavnice vrýva do hôr. Hneď naľavo pri vstupe je skala, na ktorej je postavený kríž z nerezu, obdivujem ho už možno 20 rokov. Zostup je zaujímavý, pri doprednej rýchlosti vírnika 32 km / hod. si to šinieme 8 – 10 metrov / sec. dolu. Po potlačení a pridaní plynu vírnik ľahko vybehia z režimu značného klesania. A vraj bude prekvapenie, chystám si foťák
na skale je text “ SZABÓ SZIKLA „, čo v preklade znamená Szabova skala – uf, ešteže nemám v mene to Z. Milan vysvetluje, že nápis na skale pribudol počas točenia nejakého filmu
zaniknutá dedina západo-severne od starej Hliníkárne v Žiari nad Hronom, ktorá bol v smere spadu, čo vyprodukovala továreň, tesne okolo povedie obchvat Žiaru, ktorý je práve vo výstavbe
ruina kostola pôsobí trochu strašidelne, je obkolesená akoby vodnou prikopou, ktorej farba mi pripína reaktorovú vodu, ktorú som videl po odstavení skúšobného reaktora v Ústave jaderného výskumu Praha – Řež
Ostáva ešte pristáť na Revišti
máme práve polohu po vetre, s ruinou hradu Revište nadohľad, sranda sa za chvíľu začína
strom v predĺženej osi dráhy som si nazval pre seba dopadový kôš, je potrebné sa ešte trafiť medzi dve ďalšie skupiny stromov, preletieť Hron a sedíme doma
za pohostinnosť a polietanie chcem poďakovať „rodine od vírnikov“ Lucii a Milanovi Gregušovcom, asi nikoho neprekvapí meno ich vlčiaka – Gyra
