Béla Macourek pred Aviatikom D.I
photo – elsovilaghaboru.net
stíhacie eso z Galanty – Nebojsa
Béla Macourek vstúpil do radov I. divízie Kráľovských uhorských horských strelcov v roku 1914. Po uplynutí dvojročnej pozemnej služby sa prihlásil ako dobrovoľník do c. a k. vojenského letectva, výcvik leteckého pozorovateľa ukončil v Decembri 1916. Pridelili ho k Fliku 23 a svoje prvé víťazstvo si zapísal na palube Hansa – Brandenburgu C.I
V roku 1917 dokočil pilotný výcvik, bol pridelený k Fliku 6 na albánskom fronte v Októbri toho roku, kde dosiahol dve vzdušné víťazstvá na Aviatiku D.I. Macourek sa stal veliteľom Fliku 1J na konci Júla 1918. Svoje pôsobenie v WWI ukončil ako stíhacie eso, keď dosiahol ďalšie dva zostrely na Aviatiku D.I. Jeho stroj mal namaľované šikmo na trupe červený, biely a zelený prúžok (symbolizujúce Maďarské národné farby) a takisto Macourekov príklon k nezávislému Maďarskému štátu / republike
stíhací Aviatik D.I Bélu Macoureka s maďarskou trikolórou na trupe
Po vojne vstúpil do radov letectva komunistickej Maďarskej republiky rád, získal maďarskú štátnu príslušnosť a zmenil si voje meno na Maklary. Macourek bol vyznamenaný Maďarským rád za odvahu a v roku 1931 Zlatou medailou za hrdinstvo udeľovanú dostojníkom