photo – airhistory.net
v meste Milwaukee (štát Wisconsin). To, že ju teraz reštauruje do letuschopného stavu nadácia B-17 Alliance Foundation je v poriadku, bude to kua drahé (cca 10. mil USD) a bude to kua dlho trvať (cca 10 rokov). Na svete dnes zostalo menej ako 50 kusov bomberov B-17 Flying Fortress v rozličnom štádiu svojej existencie – letuschopné / neletuschopné / v budúcnosti letuschopné, zvyšné tisíce čo prežili WWII, roztavili vo vysokých peciach na kov. Stali sa z nich povedzme rámy do okien a dverí, alebo ešusy
Oveľa zaujímavejšia je časť príbehu, ako sa štvormotorová B-17G Flying Fortress stala atrakciou, čo priťahovala zákazníkov prísť natankovať benzín do svojich ozrutných Cadillacov, Buickov, Plymouthov s aspoň 5 litrovým motorom k Art Laceymu, majiteľovi pumpy
Art Lacey bol pilot s licenciou pre jednomotorové aeroplány, ani náhodou nemal multiengine licence, nieto ešte skúsenosti so 4 motorákom. V roku 1947 ho napadlo, že si kúpi B-17ku, ktorú USAF vyradilo ako nadbytočnú zo svojho stavu. Studená vojna sa ešte nezačala a lietadiel bolo hafo na skladoch. Súčasťou legendy je aj stávka o 5 USD, ktorou nejaký „dobrý kamarát“ namotivoval, či až premotivoval Laceyho, nech svoj zámer dotiahne až do konca
Budúci majiteľ si požičal 15.000 USD, dorútil sa na letisko Altus Army Airfield v Oklahome, kde kúpil B-17G za 13.500 USD. Po skúškach rolovania sa cítil dostatočne sebavedomo na to, aby s bomberom odštartoval, pri pristátí sa mu však nevysunul podvozok a posadil Flying Fortress na brucho. Pri „doklze“ ešte nadrbal do ďalšej B-17. Z neznámych dôvôdov sa nad ním zľutoval dôstojník, ktorý mal predaj vyradených aeroplánov na starosti, poškodenú B-17 odpísal ako zničenú silným vetrom a Laceymu predal druhú, letuschopnú za 1.500 USD
dobová poštová karta B-17G Lacey Lady
Ten si na prelet svojho Fortressa zohnal dvoch kámošov, ktorí predsa len mali letové skúsenosti s týmto typom, a doniesli na letisko basu whisky (v Oklahome bola stále v platnosti prohibícia), nuž a požiarnici im od vďačnosti vytankovali palivo z odstavených strojov, natankovali ho do pristavenej B-17G a mohli odletieť. Počas letu sa dostali do veľmi zlého počasi, takže pokračovali IFR (I Followed Railroads), a od nárazu do kopca ich zachránila iba šťastena. Po pristátí na letisku v Portlande nastal ďalší problém, Lacey nebol schopný získať povolenie na prevoz B-17 po častiach na nákladných automobiloch
Zrejme sa dobre vytočil, naložil rozobranú B-17ku na 4 nákladné autá a prenajal si motocyklovú escortu, ktorá normálne sprevádzala pohrebné procesie, aby transportu dodal punc legálnosti. Motorkárom prikázal, aby sa za žiadnu cenu nedali odradiť na ceste do Milwaukee, a v prípade vážnych potiaží počas prevozu, nech začnú driftovať / páliť zadné gumy na svojich strojoch, proste robiť problémy. Zaviazal sa, že im preplatí prípadné pokuty
Nakoniec ho to stálo na pokutách až 10 USD a B-17 sa stala magnetom návštevníkov pumpy (neskôr už len reštaurácie) pri Highway 99 až do roku 2006. Som si istý, že dnes by sa niečo podobné už nestalo. Škoda, z nášho sveta sa pomaly vytráca dobrodružstvo, zostal už len Instagram