člen Aeroklubu Bratislava – Vajnory
vlastným menom Igor Závodský
Igor mal ešte druhú prezývku, už si nespomínam ako vznikla, volali sme ho aj Godzila, asi preto, že bol taký nadrozmerný
Prezývku Achab mu vymyslel niekto podľa postavy kapitána Achaba z románu Biela veľryba (Hermann Melville), ktorý tiež kríval
V jednom roku, keď sme už sami seba považovali za „starých psov“ prišli do jarného teoretického plachtárskeho kurzu dvaja adepti lietania. Na tú dobu to boli hodne nezvyčajní „mladí“, dohromady mali tak medzi 90 – 110 rokov, vážili snáď 280 kíl, a mali šediny. Dnes by sa nad tým nikto nepozastavil, ale vtedy bola iná doba
Igor a Richard
vľavo Richard Oreský s jazvou na bruchu / Karol Žilinský / Jožo Mihál v Nových Zámkoch
photo – archív Karol Žilinský
Igor bol hodne vysoký a kríval na pravú nohu, bol to následok zranenia počas autonehody ? Postupom času sa jeho krívanie zhoršovalo, ale to už predbieham. Richard bol bývalý stíhací pilot, na to sme došli v lete, keď si dal dolu tričko a na bruchu mal veľkú jazvu po operácii, následok zranenia po katapultáži z MiGu-15. V civilnom živote sa preškolil na výrobu keramiky. Igor robil autodopravu, tzn. nákladnú Aviu mál zmáknutú aj po slepiačky
Horšie to bolo, keď sa dostali k výcviku, jednak Achabova výška a aj váha boli hodne problém. Riešenie sa nakoniec našlo, Blaník / OK-2705 musel ísť do Holešova na generálku, dôsledkom havárie pri pristátii, kedy došlo k poškodeniu trupu pri preskakovaní kríkov na okraji letiska
photo – archív Poky sen
V Holešove upravili kabínu, posunuli duralové tyčky, do ktorých zapadal chrbtový padák a Achab sa nakoniec do Blaníka vtlačil a odlietal na ňom aj výcvik. Odvtedy sme Blaníka OK-2705 volali CARGO, lebo uviezol aj Godzilu. Achab neskôr lietal výlučne na Vivate, a potom už vlastne ani moc nie
Achab v CARGO Blaníku OK-2705 počas štartu
photo – archív Poky sen.
Asi to nemali obaja chvíľu na letisku jednoduché keď patrili medzi uhulákov, ale kto mal ?, správali sme sa k nim ako k ostatným 15 – 16 ročným mladým. Neskôr si najmä Achab našiel dôstojné miesto medzi starými fotrami, kde zapadol a občas výrazne vyčnieval
Poki a Achab v dielni, kde vznikol Piper J-3
Neskôr sa Achab prepracoval v Aeroklube do úplne iného levelu, odniekiaľ vyhrabal krásny modrý traktor ZETOR s rámovou trubkovou kabínou, na ktorom sme čo to poskákali po letisku medzi navijákom a štartom. Modrý ZETOR nahradil Zaťkorov žltý traktor, ktorý sa následkom prevádzky už úplne rozsypal. Na letisko dovliekol aj maringotku, v ktorej sme spávali počas plachtárskych sústredení
Igor prispel svojim dielom k financovaniu chodu Aeroklubu v podobe „pridruženej soc. výroby“. Rozoberanie – odstrel kravína / preprava aeroklubovým nákladným autom / autožeriavy / kladenie elektrokáblu atď. pomohli financovať naše lietanie, len sme o tom v tej dobe moc nevedeli. Achab sa hodne angažoval aj pri stavbe Barusovho Pipera
modrý Zetor / za volantom Peter Baranovič „Baran“
photo – archív Peter Mikula
Ak niekto dokázal / stíhal celú noc piť s našim náčelníkom, tak to bol Achab / ak ste počuli súvislý prúd nadávok krížom cez letisko, tak to bol opäť Achab / nikto ma nedokázal chrapľavým hlasom z*ebať tak ako Achab / fajčil ako blázon a čoraz menej lietal
Mišo Hentek a Achab počas navštevy Aeroklubu Čajka v Kyjeve
photo – archív Michal Hentek
Po prevrate začal podnikať a založil si firmu na autodopravu, nakoniec si kúpil svoju vysnívanú ameriku – monštrózne dlhý zelený Chrysler
photo – archív Jano Durdiak
Raz sme boli u Igora piť u neho na byte v 3 poschodovom paneláku, bolo nás snáď 15 – 20 plachtárov. Igor nakoniec zaspal uprostred bytu vo fotelke, a panelák sa otriasal v základoch. Dnes sa k jeho výkonu pomaly približujem aj ja
Achab bol skvelý svojrázny aeroklubák
Blue Sky