Pilot vlečného lietadla odštartoval na posledný let, počas ktorého došlo k havárii, normálne a plnil úlohu až do výšky 750 – 800 metrov kedy došlo k pretrhnutiu vlečného lana vo vzdialenosti 24 cm od vlečného zariadenia motorového lietadla. Keď to pilot spozoroval, odpútal sa od vetroňa, tento skontroloval a keď zistil, že je v poriadku, zaradil sa do okruhu na zhodenie lana a pristánie
Po štvrtej zatáčke vo výške cca 200 – 250 metrov si uvedomil, že vlečné lano nemá, skontroloval toto v zrkadle a rozhodol sa, že pôjde priamo na pristátie. Pretože mal väčšiu výšku a rýchlosť, previedol sklz, aby z letu mohol pristáť. Nevysunul však klapky a ani lietadlo nevyvážil na pristátie. Za týchto okolností (bez klapiek a vyváženia) bolo treba vyvinúť väčší tlak na riadiacu páku, aby lietadlo dodržiavalo uhol na pristátie. Pilot zrovnal sklz vo výške 20 metrov nad zemou a možno i nižšie
Pravdepodobne nevenoval dostatočnú pozornosť pristátiu, rozptýlil pozornosť na prekontrolovanie prekážok na ceste, ktorú tesne pred pristátím prelietaval, mohol byť čiastočne oslnený slnkom, pozde lietadlo podrovnal a spôsobil poškodenie lietadla. Lietadlo bez normálneho podrovnania vrazilo kolami o zem, došlo ihneď k ulomeniu pravej podvozkovej nohy, zachytenie vrtuľou a pravým krídlom o zem, čím bola vrtuľa roztrieštená a pravé krídlo poškodené
Pilot už na túto fázu neobvyklého letu správne reagoval. Lietadlo sa nárazom odrazilo, vznieslo do vzduchu asi 5 metrov, pilot let vyrovnal a snažil sa ešte pristáť na jedno kolo a zrovnával, lebo zabraňoval lietadlu pokračovať vo vychýlenom lete. Lietadlo totiž malo smer na vyložené „plachtárske T“, kde sa nachádzala letištná zmena a bez zásahu pilota by možno došlo k ohrozeniu letištnej zmeny a k poraneniu
Pokračovanie reportu si prečítajte na priloženom pdfku v scribde
