Fw-58 Weihe / OK-HLM
za materiál ďakujem p. Jánovi Stupkovi
… Som jediným cestujúcim a preto sa usadzujem v šesťmiestnej kabíne čo najpohodlnejšie. Posádka už tiež nastúpila a teraz skúšajú obidva motory nášho strieborného Focke Wulfa, ktorý pre svoje terajšie poslanie dostal primeranejšie meno „Prešov“. Jeho dvojník sa nazýva „Bratislava“. Štartér dáva žltým praporčekom znamenie, a lietadlo začína rolovať po letišti až na druhý koniec, tam sa obráti proti vetru, pilot pustí motory na plný plyn a po krátkom rozbehu po zemi sa už vznášame vo vzduchu a robíme veľký oblúk nad letiskom, aby sme nabrali smer na Zvolen
Letíme dosť nízko, takže veľmi dobre rozoznávame všetky podrobnosti. Podľa hradskej a železnice sa možno krásne orientovať. Mestečká na okolí Bratislavy poznať aj podľa ich podoby a niektorých charakteristických stavieb. Tu najbližiše ten tmavozelený fľak to je svätujúrsky Šúr, kusok ďalej, na úpätí kopcov domčeky Neštichu, a starobylého Sv. Jura. Po bielej hradskej kde – tu vidieťdačo pohybujúce sa: povoz, alebo auto a tamhľa pred nami sa pechorí akýsi vlak, ktorý o chvíľu predháňame. Je to rýchlik, alebo osobák ? Podľa tvaru vozňov by som hádal na rýchlik, ale krk by som na to nedal, lebo sa mi zdá, že jachá akosi pomaly
Zmenu terénu cítiť i na pohyboch lietadla. Nad rovinou letelo pokojne, tak tíško, že som si mohol robiť do zápisníka poznámky. Teraz sa však píše ťažšie: lietadlo sa každú chvíľu zachveje, alebo keď preletíme ponad vrch, na záveternej strane sa niekoľko metrov prepadne, podľa toho, do akej vrstvy vzduchu sa dostaneme. V prvej chvíli, keď sme preleteli Váh to pôsobilo trochu nepríjemne, ale pomaly si na to zvykám, veď je to v letectve bežný jav pri preletúvaní kopcov a riek, kde sa striedajú vrstvy hustejšieho a redšieho vzduchu. Pokojný, rovnomerný hukot motorov je najlepším regulátorom nálady. Keď motory bezchybne fungujú, je všetko v najlepšom poriadku – myslím si a na spýtavé pohľady rádiotelegrafistu odpovedám uspokojujúcim pokývanutím hlavy. Stará sa o mňa ten ochotný a usmievavý Palkovič tak, že mi nad každým pozoruhodným miestom strčí cez okrúhly oblôčik ceduľku s orientačným textom
Chod motorov o poznanie zoslabne a lietadlo sotva badateľno začína klesať. Obzerám sa okolo a hľa, pred nami veľké mesto so známym pôdorysom hradu – Zvolen. A tamhľa na úpätí husto zalesnených kopcov nádherné budovy kúpeľov Sliač. Tu sa zastavíme, aby sme si na chvíľu oddýchli a pohárom čerstvej vody zahnali smäd. Väčšiu polovicu cesty už máme za sebou. Pilot Jakab je červený ako rak a utiera si na vzduchu spotené čelo. Slnko páli nemilosrdne a v kabíne posádky je ešte teplejšie ako v kabíne cestujúcich.
Potom už letíme priamo k cieľu, do Prešova. … A už je pod nami Prešov. Letíme celkom nad mesto, spúšťame sa hodne nízko a urobíme okruh, a potom ešte nižšie a lietadlo sa snesie nad námestie, ktoré sa hmýri ľuďmi. Všetko ostáva stáť a každý vyvráti hlavu dohora a obdivuje rachotajúci a hladko sa vznášajúci stroj, ktorý smeruje nad letište. Ešte jeden kruh nad letišťom a potom malý poskok a známy hrkotavý pohyb – sme na zemi a rolujeme k hangáru. Krásne dobrodružstvo je skončené !
Prirodzene, aby cestujúci mali k dopravnému prostriedku dôveru, je potrebná predovšetkým bezpečnosť. V lietadlách, ktoré lietajú na našej leteckej linke, sú nové dokonalé stroje na diaľkové lety, ktoré obsluhujú naši najlepší a najskúsenejší piloti a rádiotelegrafisti. Sú to piloti vycvičení i na nočné lietanie, takže bezpečne vedú stroj i v hmle, alebo v mrakoch len podľa palubných prístrojov a rádiotelegrafických pokynov, ktoré dostávajú za letu nepretržite od štartu až po pristátie. A keby bolo veľmi zlé počasie ? opýta sa zaiste pochybovačný čitateľ. Nuž v tom prípade sa jednoducho nepoletí, pretože heslo „Bezpečnosť predovšetkým !“ neuplatňuje sa vari nikde tak dôsledne ako v letectve, a to predovšetkým v civilnej leteckej doprave
Zriadenie leteckej linky Bratislava – Prešov a späť s predĺžením na Viedeň je novým krokom v budovateľskej práci Slovenskej republiky a preto želáme tomuto podujatiu veľa úspechov
Ľudo Zúbek
