V roku 1941 založil Ing. Jaroslav Mráz v Nitre Továreň na výrobu lietadiel, ktorá dostala zakázku od ríšskej RLM na výrobu 1.000 ks Kranichov. Továreň vyrábala aj motorové aeroplány firmy Beneš – Mráz a vlastnú konštrukciu s názvom Zobor 1. Po vojne bola premenovaná na “ Idea “ a došlo k zmene výroby na produkciu nábytku, v roku 1947 továreň vyhorela a zanikla
vstup do albumu na Google Photos
expedícia hotového Kranicha z firmy Mráz Nitra
lakovňa
fotografie z výroby Kranichov
Aeroarchív Androvič Trenčín
stý vyrobený kus
cirkevná vizitácia v továrni
Cena mesta Nitry udelená p. Havelkovi v roku 2010, zamestnancovi firmy Mráz výroba lietadiel Nitra (ktorý sa podielal na výrobe Kranichov) za rozvoj slovenského letectva
Kranich II. je konštruovaný hlavne pre preškolovací výcvik a pre výcvik bez vidu. Je to samonosný, stredokrídly jednoplošník celodrevenej konštrukcie. Krídla majú malý šíp, aby sa zadné sedadlo dostalo do ťažiska, čím odpadá zaťažovanie zadného sedadla pri letoch s jednou osobou. Uchytenie krídel je prevedené tak, že hlavné nosníky sú nastrčené do trupu a tam sú spojené dvoma čapmi. Okrem toho pomocný nosník je uchytený na kovanie na povrchu trupu. Montáž je veľmi rýchla. Oválny trup je vzadu hodne vysoký. Všetky tiahla a lanká sú uložené v trupu pod silnou vyberateľnou podlahou. Pamätalo sa i na priestor pre kyslíkový prístroj. Účelné vyriešenie pilotného priestoru umožňuje dobrý výhľad i zo zadného sedadla, tiež smerom hore, čo je dôležité pri termickom lietaní. Vetroň môže lietať i s otvoreným pilotným priestorom
Lístkovnice Křídel vlasti / za materiál ďakujem Milošovi Jirku
VT-52 Jeřáb patril veľa rokov k najrozšírenejším vetroňom v Československu. Bol to dvojmiestny výkonný cvičný vetroň s dvomi sedadlami za sebou. úspešne používaný k výcviku i výkonnému lietaniu. Pôvodom to bol starý nemecký typ DFS Kranich skonštruovaný Ing. Jacobsom a postavený v prototype v roku 1936
Výroba Kranichov bola hodne rozšírená, pretože uvedený typ vetroňa sa nepoužíval len v plachtárskych výcvikových strediskách, ale i pre kondičné lietanie vojenských pilotov. Počas vojny sa rozbehla výroba Kranichov u choceňskej firmy J. Mráz a odtiaľ sa dostala do jej pobočky v Nitre. Po vojne sa v Československu pokračovalo s výrobou týchto vetroňov. Kranich bol na svoju dobu veľmi výkonný vetroň a získal i množstvo medzinárodných rekordov uznaných FAI – napríklad prevýšenie nad miestom štartu 6.838 metrov a vytrvalosť 50 hod. 26 min., obidva rekordy v zime 1938. Konštrukčne naväzoval Kranich na známu školu DFS. Mal drevenú konštrukciu, krídla mali jeden hlavný jeden pomocný nosník, boli lomené do M a na nábežnej hrane boli potiahnuté preglejkou.
Požiar Továrne na lietadlá Ing. Jaroslav Mráz
photo – album AK Podhořany
Kranich na letisku Spitzerberg (1942)
photo – archív Viktora Sčasnoviča