(foto: archív S. Bursu)
* 28. marec 1918 Nové Mesto nad Váhom
† 14. máj 1987 Bratislava
Leteckú kariéru začal v apríli 1938, kedy v rámci akcie 1000 nových pilotov nastúpil na elementárny pilotný výcvik v Považskom aeroklube v Piešťanoch. Po nástupe do armády k Cvičnej letke leteckého pluku v Piešťanoch absolvoval od júla 1938 do novembra 1939 najskôr základný vojenský výcvik, po čom pokračoval v pilotnom a stíhacom výcviku. Následne bol pridelený k stíhacej letke 11, vyzbrojenej lietadlami Avia B.534. Pilotom letcom bol menovaný 4. decembra 1939.
V marci 1941 bol premiestnený k letke 13, s ktorou bol od júna do augusta 1941 nasadený na východnom fronte (podľa niektorých zdrojov tam zotrval až do októbra 1941 v radoch letky 12, ktorú v poli posilnilo viacero letcov letky 13). Vykonal tu celkom 10 bojových letov. 25. júla 1941 vyštartoval v trojčlennom roji Avií B.534 pod vedením dôstojníckeho zástupcu L. Hodra z letiska Tulčin na doprovod nemeckého prieskumného lietadla Henschel Hs 126 z letky 4.(H)/32. Po prelete frontovej línie sa roj dostal do protilietadlovej paľby a Avia čtk. F. Brezinu dostala zásah do motora. Pilot bol nútený núdzovo pristáť na nepriateľskom území v blízkosti Trocianova. Okamžite sa dostal pod paľbu pozemných jednotiek, presúvajúcich sa po blízkej komunikácii. Š. Martiš najskôr streľbou zastavil približujúcu sa sovietsku kolónu a potom pristál pri poškodenej Avii F. Brezinu. Ten vyskočil na krídlo Martišovej Avie, ktorému sa podarilo vzlietnuť napriek tomu, že bol paľbou zranený do nohy. Po dobrodružnom lete úspešne pristáli v Tulčine. Obaja letci za túto akciu obdržali slovenské a nemecké vyznamenania. 1. októbra 1941 bol Š. Martiš menovaný poľným pilotom letcom.
Záchrana čtk. Brezinu na krídle Martišovej Avie B-534
rekonštrukcia záchrany čtk. Brezinu na krídle Martišovej Avie B-534 slovenskými filmármi
zdroj – archív MV SR, SNA, f. STK, foto č.13207
Po návrate z frontu bol vo februári 1942 zaradený do preškoľovacieho kurzu na nemecké Messerschmitty Bf 109. Výcvik prebiehal v Dánskom Grove v rámci 5. (Slowakei) Staffel/JG Drontheim až do júna 1942. 1. júla 1942 bol povýšený na rotníka. Ďalší výcvik prebiehal už na Slovensku, kde sa od septembra 1942 začala pod vedením stot. let. O. Ďumbalu formovať skupina, neskôr známa ako 1. frontová garnitúra letky 13. Po vykonaní ostrých strelieb na leteckej strelnici Nový Dvor – Malacky bola skupina pripravená na frontové nasadenie.
Druhé frontové nasadenie Š. Martiša nezačalo šťastne, keď 27. októbra 1942 vyštartoval z Kamenice nad Cirochou na stroji Messerchmitt Bf 109E-4 a pri medzipristátí v Ľvove havaroval. Pritom sa ľahko zranil a do Majkopu odišiel až začiatkom decembra 1942. Tam však ochorel a bojovo nelietal. Po presune letky 13 na Krym sa v polovici februára vrátil na Slovensko.
Tu sa zapojil do výcviku pilotov II. garnitúry letky 13 na lietadlách Messerschmitt Bf 109E, ktorý začal v apríli 1943. S touto skupinou odišiel v júni 1943 tretíkrát do poľa, kde vystriedali vyčerpaných pilotov I. garnitúry. Po príchode na letisko Sarabuz na Kryme boli pred nasadením na fronte preškolení na stroje Bf 109G. Rtk. Š. Martiš počas tohto nasadenia absolvoval 101 bojových letov a dosiahol 5 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel. Dvakrát mal počas pristávania na frontových letiskách haváriu – v Anape počas silného bočného vetru a v Tamani po vysadení motora. Z oboch však vyviazol bez zranenia. Počas pobytu v poli opäť ochorel a na Slovensko sa vrátil predčasne v októbri 1943.
Po čiastočnom vyliečení sa v januári 1944 stal príslušníkom Pohotovostnej letky, ktorá pokračovala v plnení úloh hotovostného roja, vytvoreného ešte v auguste 1943, s cieľom zabezpečovať vzdušnú ochranu hlavného mesta a územia republiky. Pre pokračujúce zdravotné problémy bol však v júli 1944 prepustený z armády a prestal vykonávať aj funkciu leteckého inštruktora v aeroklube.
K lietaniu sa vrátil až po vojne v októbri 1949, kde pôsobil ako dopravný pilot pre Obchodné domy Bratislava až do septembra 1953. Š. Martiš zomrel v Bratislave v roku 1987, pochovaný je v Trnave.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 2. st., Za hrdinstvo 3. st., Vojenný víťazný kríž VI. tr., Pamätná medaila Za ťaženie proti ZSSR I. st., nemecké – Železný kríž II. tr., Strieborná frontová spona pre stíhačov
—
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Šumichrast, P., 2016: Ako to bolo naozaj… Fakty o okolnostiach mimoriadneho vymenovania Ladislava Hodra za dôstojníka letectva (Vojenská história 1/2016)
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk