Lietame na letnom plachtárskom sústredení v Nových Zámkoch (1986). Z Bratislavy sa nedajú lietať prelety na vetroňoch, dôvodom je dopravné letisko Ivánka, na ktorom majú asi 5 pohybov denne, z toho sú 3 Čmeláky Z-37 Slov-Airu. Od istej doby sme dopravné letisko začali volať „betónový Aeroklub“, často lietalo na okruhu vo Vajnoroch viac aeroklubových aeroplánov, ako pristálo na Ivánke za celý deň
Sústredenie trvá už tretí týždeň. Každé ráno sa zobúdzam za rachotu 1.000 koňových hviezdicových motorov An-2. Je stále len 6 hodín ráno, snažím sa ignorovať hlboký dunivý hluk, ktorý môžem inak vždy a všade. Ukludňuje ma
Za chvíľu ten rachot prehluší ruka železnej inštruktorky búchaním na dvere karavanu, ktorá nás ženie von do slnka. Práca / veľa práce / ranný rozkaz / rozdelenie aeroplánov / takže Blaník ? Je úplne jedno, či to bude OK-2802, OK-0913, OK-2705 alebo OK-3818, aj tak som iný typ vtedy nelietal
Práca / veľa práce / zrazu štart v Blaníku za vlečnou, nezaujate pozorujem lano pred sebou, pumpujúci previs, zmuchlaný koniec s uzlami, že by toto bol ten bájny stav prelietania ? Vonku je halucinačné teplo a vlečný Zlín Trener s drevenou vrtuľou sa driape do modrej oblohy, na ktorej v ten deň nebudú žiadne kumuly
Vypnutie v 600 metroch, vlečná viac nedá, teplota oleja a teplotá hláv válcov sú nadoraz v červenom poli, pilot vlečnej musí ukončiť aerovlek mávaním z krídla na krídlo, a klesá dolu na letisko. Vytáčam stupák, občas stretnem ďalší vetroň, v ktorom vidím len biely klobúk, spálenú tvár od slnka a šťastný úsmev plachtára. V stupáku vo výške 1.200 metrov vidím bielu Osu, na centropláne má fixkou nakreslenú peknú ženu skoro v životnej veľkosti, očumoval som ju v náklone s miernym prevýšením. Smeje sa mi do očí, zmrda pekná, drzá, nitrianska. Pristátie / štart a takto to ide stále dokola celý deň / celý týždeň / celé sústredenie. Neďaleko je Kolárovo, kde namerajú v tom roku teplotný rekord v Československu
Večer práca / veľmi veľa práce – zahangárovať vetrone, máme strašný hlad / návšteva Koliby v Nových Zámkoch, kam sme aj tak prišli neskoro a zostali sme bez večere. Vedúci sústredenia (volali sme ho 17 ako kľúč) kúpil za erárne prachy niekoľko štanglí salámu, a museli sme ísť pešo späť až na letisko, kým sme sa konečne mohli najesť
Neviem čo ho to napadlo, a o čo mu išlo, ale bol vedúci sústredenia a rozhodoval. Od hladu by som v meste prizabíjal a prvý by bol určite vedúci sústredenia, za to čo nám urobil
Zrazu je tma a musíme sa vyrozprávať z toho, čo sme cez deň zažili. Vlastne toto je tá najdôležitejšia časť dňa, nad ktorou nemá železná inštruktorka ani vedúci sústredenia žiadnu moc. K tomu basa pív, rehot a stávka, či niečo dokážeš urobiť
Lietal s nami Expert, ktorý sa raz večer stavil, že si dokáže perami pobozkať vlastného ftáka. Všetci sme stavili proti nemu, to predsa fyzicky nie je možné urobiť, aspoň sme si to všetci mysleli. Bývali sme v typickej zelenej maringotke, čo cirkusáci ťahali za traktorom po mestách
Expert mal k tejto záležitosti svoj vlastný prístup, stiahol si trenírky, v maringotke si ľahol na chrbát na podlahu, vytlačil nohy do sviečky a pomaly začal robiť sklopku, kolená pritom tlačil k brade. Pomaly nás prechádzal smiech, lebo to začalo vyzerať tak, že všetci tú stávku prehrajeme
Skúste si to vyskúšať, ale neodporúčam to robiť starým psom, čo majú problémy s krížami, ako mám ja
Späť k pointe príbehu, Expert je práve na krátkom finále s …. k ústam, krátka výdrž – fakt to už vyzeralo pre nás zle, ale zrazu sa v maringotke zjavil major Major / starší plachtár, ktorý zbadal na stole otvorený Septonex. Neváhal, chytil tú flašku a vrazil ju Expertovi tam, kde sa vzadu pripájajú nohy k telu, silno stlačil plastové veko spreja a ten vychrlil celý svoj liečivý obsah
Nikto neprehral / ani nikto nevyhral, ale ako by dopadla naša stávka bez obrovskej dávky Septonexu dodnes nikto nevie
Najhoršie boli potom návraty zo sústredenia späť do reality, do Bratislavy, medzi ľudí, ktorí chodili do práce a potom do školy. Pripadal som si ako odtrhnutý z reťaze