Minulý štvrtok sa mi podarilo vypadnúť zo Sv. Jura trochu pozrieť svet, vidieť chvíľu nielen víno / vinohrady / vinárne. Pripojil som sa na Liptove k Puppymu a jeho neteri Zuzke a vyrazili sme pozrieť Aeroklub v Spišskej Novej Vsi a v Poprade
Je fajn stretnúť starých kamarátov, povyprávať čo nové, spoznať nových ľudí, ale oči vidia, a to čo som videl nebolo veľmi optimistické. Predtým treba však povedať pár slov – je mi jasné, že lietanie sa zmenilo, rozložilo v čase a priestore, sú dovolenky / čas ísť k moru atď. / a časy nástupov na rozkaz sú nenávratne preč, ale aj tak
Stano Melioris v Spišskej
Na letisku v Spišskej i v Poprade (hlavne v Spišskej N. Vsi) som stretol počas prevádzky tak 5 – 6 ľudí, na hlavách presvitajú šediny, v podstate všetko stará garda, ktorú ste mohli pri Blaníku a vo vlečnej stretnúť pred 30 rokmi, a stretnete ich tam aj o ďalších 20 rokov
Z-43 / OM-DOS odstavená v kúte
Chýba nová krv, i keď paušalizácia je kamarát depresie, a samozrejme nevystihuje úplne realitu. Nájdete aj mladých zapálených ľudí, len ich počty sú minimálne, lietanie je drahé a nie je už sexy. Rovnaký stav je skoro všade, snáď s výnimkou Nitry a Aeroklubu Bratislava – letisko Boleráz, kde sa im darí s náborom žiakov / budúcich pilotov
Nemám v hlave žiadny revolučný návod ako to zmeniť, sú to skôr zápisky starnúceho aeroklubového dinosaura
Foka / OM-2434 v Poprade
Vďaka Klouďákovi som mal príležitosť prvý krát v živote polietať v Tatrách termiku na Blaníku, ukázal mi kde sa nachádza tá povestná Granátová lávka, pol kruhu stúpanie / pol kruhu klesák, videl som štart Airbusu 320 Wizzairu z paluby Blaníka, jednoducho 37 minút letu, keď nič neriešiš, len žiješ
Ešte posledný postreh z Ružomberku, na budove hangáru majú banner s pekne urobenou reklamou v zlatých a hnedých farbách, na ktorej je napísané – STAROSTLIVOSŤ O VAŠE HROBY – no neobjednaj si to
s Klouďákom po pristátí
