hneď po pristání sa ohnivo diskutuje o predvedení figúr vysokej akrobacie, Tomáš Maňka vysvetľuje Hanúskovi (uprostred) a Šuttovi (vpravo) svoju polohu pri „etažérke „, na obrázku vpravo : lekári lietadiel – mechanici – statočne plnia svoje povinnosti.
článok bol publikovaný v časopise Život v roku 1953
Nad bratislavským letišťom vo Dvorníkoch je ozajstné peklo
Tri malé dvojplošníky sa naháňajú raz až pod kopulovitými snehovobielymi mráčkami a hneď nato sa ženú niekoľko metrov nad zemou pri lete na chrbte. Zase stúpajú do výšin, až z nich vidíš len malé čierne bodky na pozadí modrej oblohy, a potom nasleduje zlatý kliniec programu. Všetky tri za sebou sa rútia na zem. Prvé z nich sa vyšvihne k oblakom a ďalšie za ním. Hovorí sa tomu “ čertové kolo „. Vzduch sa otriasa revom strojov. Napätie dolu, medzi tisíckami divákov, stúpa. Stúpa úmerne s klesaním lietadiel. Keby piloti lietadiel, Maňka, Šutta a Hanúsek vedeli, ako rýchlo búcha srdce tých ( najmladších i najstarších ), čo sledujú ich akrobaciu, ako si šťastne oddýchnu, keď ich lietadlá tesne nad zemou zdvihnú nosy a krídlami kývajú na pozdrav ! …
Aero C-104 / archív Fera Šuttu
Pravda skoro denne lietali …. Maňka, Šutta, Hanúsek na svojich “ stoštvorkách “ do blankytných výšok a sústredene, húževnato nacvičovali prvky vysokej akrobacie. Častá zmena výšok, zmena letových polôh im deň čo deň črtala na tvári známky únavy. A letci – zväzarmovci predsa išli do vzduchu. Predsa nepovolili. Nacvičovali ďalej. Ich akrobacia bola skutočne krásna – a čo je najdôležitejšie, nie je a nikdy nebola samoúčelná. Akrobacia pre akrobaciu. Akrobacia pre oči divákov na leteckom dni. Ich akrobacia, to sú prvky náročných bojových obratov, únikov, útokov. To sú prvky leteckých súbojov, v ktorých uplatňujú všetky poučky ….
Letci – zväzarmovci sa pevne držia hesla : Neustrnúť ! Lietajú stále lepšie, presnejšie a účelnejšie. Vo zväze pre spoluprácu s armádou majú najväčšie predpoklady vypracovať sa medzi vynikajúcich letcov, majú možnosť presláviť svoju vlasť výkonmi svetovej úrovne. Tomáš Maňka je jeden z trojice, ktorá robila “ čertove kolo „, bol dlhé roky držiteľom československého rekordu v diaľkovom lete na vetroni. Letel z Bratislavy až do Rumunska. Zdalo by sa, že sa mu už netreba učiť, zdokonalovať sa. Takisto aj Hanúsek a Šutta patria medzi spoľahlivých pilotov
A krásne je na nich to, že len čo stíchnu motory ich lietadiel, sadnú si pod ich krídla a začnú svojský letecký rozhovor. Takýto “ letecký “ rozhovor je zaujímavý tým, že sa pri ňom viac ukazuje rukami ako hovorí. “ Takto si mal letieť “ ukazuje Maňka Hanúskovi. Vystrie pri tom pred seba dlane a krúti nimi ako so skutočnými lietadlami. Ešte pri obede všetci traja medzi fľašami piva hovoria rukami, ako treba letieť slávnu …. etažérku, ako treba z nej pristávať. Vo vzduchu nad bratislavským letiskom rumádzagajú stroje. Šestnásť lietadiel preletúva nad letišťom… Onedlho ich bude preletúvať i viac. Nie je ďaleko čas a všetci tí, čo dnes nastupujú do základného výcviku, budú ovládať vysokú akrobaciu tak dokonale, ako ju ovládajú … Šutta, Maňka a Hanúsek