Pribina Cup sa konal v tomto roku medzi 7 – 14. aprílom, keď si zoberiem, že je to prvá plachtárska súťaž v Európe konaná v danom roku a príde na ňu cca 130 pilotov z celej Európy, tak je to výborná príležitosť predstaviť nový aeroplán v „domácich“ podmienkach. I keď Shark bol primárne navrhnutý ako rýchly turistický aeroplán s cestovnou rýchlosťou v rozmedzí 250 – 270 km / hod., viem o prípade firmy Schramek Aero, ktorá zakúpila Sharka D-MYBE, za účelom vlekania vetroňov a reklamných transparentov (kamera zabudovaná na chvoste aeroplánu prenáša obraz na EFIS v prednom kokpite). Otázku doriešenia certifikácie Sharka a vlečného zariadenia dám teraz bokom, nakoľko nepoznám už dnes posledný vývoj v tomto smere
Sharka preletel v sobotu (14.4.2012) zo Senice do Nitry firemný pilot výrobcu Shark Aero,s.r.o. Peter Lesay a hneď pri prvom prielete bolo vidieť parádne aerodynamické tvary a rýchlosť tohoto celokompozitového aeroplánu. Možnosť previezť sa a vyskúšať Sharka využilo množstvo plachtárov z niekoľkých krajín, mnohí z nich sú vlastníkmi PPL licencie a zároveň vlekári. V ten deň sa na Sharkovi previezlo odhadom 25 pilotov, z ktorých väčšina bola nadšená rýchlosťou a obratnosťou aeroplánu. Peter Lesay odletel na večer späť na domovské letisko v Senici
Nakoľko som už v Sharku predtým letel – letové vlastnosti aeroplánu neboli pre mňa prekvapením. Len jedna poznámka, Shark má krátke rozpätie krídiel a keď sme po prielete ponad dráhou začali na konci stúpať pri rýchlosti cca 290 km / hod., uhol stúpania bol teda hodne strmý, na moje prekvapenie po vytratení rýchlosti na vrchole si pilot trúfol položiť aeroplán do slušného náklonu. A držal, to všetko iba so 100 koňovým Rotaxom ! So Zlínom by som si toto nedovolil urobiť, priznám sa, že v určitých fázach som mal zmiešané pocity a moje pilotné ja by už kontrovalo kormidlami, na druhej strane tieto ľahké ultralighty majú trochu iné letové vlastnosti a Peter mal do toho dňa nalietaných na Sharkovi vyše 300 hodín
Ďuso Kováčik, veľa ľudí neverilo vlastným očiam
Aeroplán má veľké vztlakové klapky, štart je krátky, najviac však klapky cítite pri pristávaní, je to akoby balónovanie pri rýchlosti 100 – 110 km / hod. V momente podrovnávania má aeroplán čosi okolo 80 km / hod. a samotné pristátie sa dosť podobá Blaníku. Shark je nezvyčajný v tom, že lieta pri veľkom rozpätí rýchlostí a mení sa z poslušného ultralightu až na divočáka, ktorého treba držať za papulu. Najväčšiou starosťou pilota je nezvyčajná vec – strážiť si maximálku Vne aby nedošlo k jej prekročeniu (333 km / hod.) Stačí totiž pridať plyn, trochu zatlačiť a rýchlosť sa razantne zvyšuje
Lietal som aeroplán zo zadného sitzu, vzdialenosť medzi očami a Efisom je dosť malá, takže treba občas hodiť ľavým okom na obrazovku, rýchlosť treba sústavne kontrolovať, pri potlačení je v okamžiku na “ tacháči “ 270 – 290 km / hod. Trochu nepozornosti a už som videl mierne cez 300 km / hod., vtedy treba hodne sťahovať plyn, nedaj boh aby ste vleteli do stupáku. Nikto si predsa nechce zatlieskať krídlami. Aeroplán je veľmi príjemný na pilotáž pri nižších a stredných rýchlostiach, pri vyšších treba počítať so zvyšovaním síl v kormidlách, stačia totiž minimálne výchylky kormidiel. V určitej chvíli cítite ako Shark sebou mrská na rýchlosti, akoby sa chcel vytrhnúť. Pre mňa to bola pilotážna fantázia
Robo Makovíny z Aeroklubu Očová, vlekár Očovských bačov
Miro Klinec
Peter Lesay a Laco Zeleňák
