photo – archív Marty Pavlíkovej
Nastúpení piloti na letisku vo Vajnoroch čakajú na slávnostné odovzdávanie pilotných odznakov, rok 1941 – 1942 ? V pozadí vľavo je jednoplošný Klemm 35 a vpravo Praga E-39
Prvá zľava stojí jedna z dvoch žien vo výcviku – Marta Pavlíková
článok bol publikovaný v Slovenských krídlach / December 1941
Na jar tohto roku začalo veliteľstvo Slovenského leteckého sboru akciu, ktorá mala za cieľ shromaždiť mladých ľudí pod krídla strieborného orla a dať im vedenie vznášať sa v belasých výšinách slovenského vzdušného mora
Akcia mala neočakávaný úspech, hoci podmienky boli veľmi ťažké a prísne, a ukázala, že slovenskí chlapci a dievčatá sú rovnocenní s mládežou iných národov, ba v mnohých smeroch, že ešte majú prednosti. čo sa týka odvahy a svedomitosti podnikania
100 nadšených mladých občanov zostalo víťazmi v tejto akcii a chcelo sa stať orlami a uskutočniť svoj sen. Každý z nich sa tešil na svoj prvý let a na druhej strane každý z nich s kúskom strachu v srdiečku očakával ten okamžik, až dá štartér znamenie a on sa vyvezie do výšky
Praga E-39 / OK-SLM photo – archív AK Žilina
100 nadšencov leteckého športu bolo rozdelené na dva turnusy : jarný a jesenný. Výcvik sa konal na letištiach : Vajnory, Piešťany, Trenčianske Biskupice, Žilina, Spišská Nová Ves, Zvolen a Nitra, pod vedením starých skúsených učiteľov lietania, ktorí nalietali tisíce letov a stá a stá hodín
Konečne bolo všetko pripravené a nadišiel deň 15. máj 1941, kedy dostali mladí orlíčkovia svoj krst, aby z nich o dva mesiace mohli byť orli. Prvý turnus, asi 50 žiakov, rozdelený na jednotlivé letky, začal intenzívny výcvik. A že to bol výcvik tvrdý, že pri ňom panovala železná disciplína. dokážu vám absolventi sami. Ale na letišti to tak musí byť
Praga E-39 / OK-SLM photo – archív AK Žilina
Keby sa povolila uzda, veru mnoho dievčat by oplakávalo svojich orlov. I tak mnohé ochrankyne svojich “ hrdinov „, lebo iste ich tak v duchu nazývali, trápily sa troška i hnevaly, keď ich Janko, Miško, alebo nech sa už volá ako chce, miesto aby išiel na rande, pobral sa na letište, pretože tam na neho čakala nová láska, “ lietadlo “ a nemal čas pre svoju vyvolenú
.. A výcvik išiel ďalej. Ráno už o 4. hodine bzučali motory a večer ešte za súmraku vznášali sa kovoví vtáci nad letišťom. Naraz 22. júna rozletela sa smutná správa, že v dôsledku vojonových udalostí je výcvik šporotvých pilotov dočasne zastavený. No, ale prečo to ? Preto, že väčšina učiteľov musela splniť svoju povinnosť voči národu a tiež mnohí pilotní žiaci nastúpili na miesta, kam ich vlasť volala
Žiaci, ktorí zostali doma chodili so zachmúrenými tvárami, netrpezlivý a čakali zasa radostnú zvesť o pokračovaní výcviku. Táto i došla. Vďaka vojenskej správe, ktorá dala k dispozícii niektorých učiteľov Slovenskému leteckému sboru, aby začatý výcvik mohol byť i pri všetkých ťažkostiach ukončený. Pomaličky dni ubiehali a z frontu začali sa trúsiť domov učitelia i žiaci a výcvik s určitým oneskorením dostával sa do normálnych koľajníc, takže koncom septembra a začiatkom októbra prvý turnus absolvoval s úspechom praktické i teoretické skúšky
Teda zo sto vybraných uchádzačov absolvovalo výcvik asi 50 žiakov, medzi nimi i dve dievčatá, ktorí dostali hrdý titul “ pilot športových a turistických lietadiel „. A čo sa stalo s ostatnými 50 žiakmi, ktorí mali konať výcvik na jeseň ? Na každého dôjde. Z príčiny opísaných vojnových udalostí oneskoril sa výcvik prvého turnusu, a preto tí, ktorí boli zaradení do výcviku na jeseň, dočkajú sa uskutočnenia svojho sna na budúcu jar
Praga E-39 / OK-SLM photo – archív AK Žilina
Dnes máme na Slovensku už asi 100 športových pilotov, ktorí propagujú a rozširujú myšlienku leteckého športu s nadšením človeka, ktorý zažitie najkrásnejších chvíľ dáva takto von. Sú to ľudia, ktorí v prípade potreby sú schopní zaujmúť miesta po boku našich hrdinných vojenských letcov, ako kuriéri, letištný personál a z ktorých v najpotrebnejších prípadoch sa doplnia rady týchto
Preto sa každý občan musí dívať na športových pilotov s rešpektom, ako na elitu národa, ktorá svojou dravosťou sa odhodlala vyššie, tam, kam sa od nepamäti vznášala túžba ľudí – po stopách Ikara. Mylný je ten názor, že športoví piloti sú príživníci, ktorí darmo pália benzín a ničia stroje. V priateľskom Nemecku bol tento názor až skoro do roku 1935 tiež a čo ukázala budúcnosť ? Dnes fakty hovoria za týchto “ bývalých športových letcov “
Prídeme i my k tomu, že tí, ktorí majú vo svojej hlave túto myšlienku o našich civilných letcoch, jeden raz pred nimi sklonia hlavy
Marta Pavlíková preberá svoj pilotný odznak
v pozadí vidieť Pragu E-39 / OK-SLP, čo je druhá fotograficky zdokladovaná Praga po E-39 / OK-SLK vo Vajnoroch
ťažko povedať či je to gratulácia k prvému sólu Marty Pavlíkovej, alebo k úspešnému ukončeniu praktických pilotných skúšok, každopádne kožená pilotná kombinéza zrejme dosť stlmila tieto prejavy “ náklonnosti „
absolventi pilotnej školu SleSU ročník 1940 : J. Chlebničan / J. Lečko / S. Valent / K. Farkaš / J. Gala / E. Pokojný / A. Bartišek / G. Jež / R. Macánek / J. Mergeščík / J. Fulop / K. Hájek / F. Kvaltín / F. Formánek / Š. Heber / T. Glasa / A. Heinzel / E. Grumach / A. Soldán
velitelia : pplk. J Smutný / veliteľ SleSu I. Kubiš / rt. E. Čech / mjr. K. Janček / šéfpilot J. Buchel / šéfmechanik A. Zelík
photo – archív Aurela Rumanovského