Zrejme žiadny článok na tomto webe nebol dosiaľ postavený na takom možstve „prepokladám / myslím si / pravdepodobne“ ako v prípade transatlantického letu aeroplánu Wright-Bellanca WB-2 „Miss Columbia“ s posádkou pilot Clarence Duncan Chamberlin a navigátor Charles A.Levine z New Yorku do Berlína. Vlastne ide o jeho poslednú časť, okružný let po stredoeurópskych kapitolách (Mníchov / Curich / Viedeň / Budapešť / Varšava / Praha), ktorému predchádzalo úspešné pristátie v Berlíne
Clarence D.Chamberlin bol americký aviatik / barnstormer / letecký inštruktor / air-mail pilot / aerial photographer. Kupoval, opravoval a predával lietadlá z vojenských prebytkov po WWI. Predtým, ako sa dal na dráhu pilota, mal obchod s motorkami Harley-Davidson / obchod s klenotami a predával aj gramofóny. Počas štúdia na Denison Normal and Business College v Iowe pracoval v noci ako čašník na železnici. Zúčastnil sa niekoľkých leteckých závodov, a rozhodol sa získať Orteigovu cenu 25.000 USD za nonstop transatlantický prelet medzi New Yorkom a Parížom. Raymond Orteig bol americký hoteliér, s francúzskymi koreňmi, cenu za nonstop prelet vypísal v roku 1919, získal ju až o 8 rokov neskôr Charles Lindbergh
Orteigova cena bola veľkým stimulom pre rozvoj letectva, mala však aj svoju tienistú stránku, ktorej si však účastníci museli byť vedomý, ešte predtým ako ju získal Charles Lindbergh, 6 mužov zahynulo pri troch haváriach počas pokusu o jej získanie a traja sa zranili pri štvrtej havárii
Predtým, ako sa Chamberlin mohol pokúsiť získať Orteigovu cenu, musel dokázať zaletieť vzdialenosť prevyšujúcu 3.530 míľ. 12. apríla 1927 štartoval na Bellance s copilotom Bertom Acostom z letiska Roosvelt field v New Yorku a pristáli až po 51 hodinách, 11 minutách, na palube mali pred štartom 375 galónov paliva. Za dobu strávenú vo vzduchu uleteli ekvivalent 4.500 míľ, čo prevyšovalo potrebnú vzdialenosť (NY-Paris) o cca 500 míľ. Vlastníkom Bellancy bol už pred vytrvalostným letom Charles A.Levine, obchodník s kovovým odpadom a boháč. Nie je nezaujímavé dodať, že Charles Lindbergh sa pokúsil odkúpiť Bellancu „Miss Columbia“ pre účely preletu Atlantického oceánu, avšak Levine mu ju odmietol predať. Potom, čo iba 25 ročný Lidbergh preletel nonstop Atlantik (20.5. – 21.5.1927) na Ryane „Spirit of St.Louis“, musel Chamberlin s Levinom prehodnotiť cieľ svojho letu, a rozhodli sa, že uskutočnia nonstop let New York – Berlín
4.júna 1927 odštartoval Chamberlin spolu s Levinom na Miss Columbii, na palube mali 455 galónov paliva, a po 42 hodinách a 45 minútach letu pristáli po uletení vzdialenosti 3.911 míľ v Nemecku pri obci Helfta pri Eislebene. Išlo o vynútené pristátie, nakoľko im došlo palivo, Charlesa Lindbergha prekonali o 300 míľ. Po dotankovaní paliva pristála o deň neskôr Miss Columbia v Berlíne pred zrakom 150.000 divákov. Okružný let z Berlína po stredoeurópskych hlavných mestách už bola vlastne taký miestny „burnus“, keď použijem výraz na miestny let zo socíkovských čias
Miss Columbia bola prvý aeroplán, ktorý preletel Atlantik aj s pasažierom
za fotky / materiál ďakujem Jan Jean Polc
