Milan Ambróz v kabíne Wilgy / OK-CZB počas vysadzovania vo Vajnoroch
medzi starými fotrami mal prezývku “ Hardy“
článok Alexandra Georgievského z Klubu vojenských výsadkárov
Ak by ste si mysleli, že rytieri existovali len v stredoveku, mýlite sa. Aj dnes sú medzi nami a žijú v ústraní. Rytieri vajnorského neba. Ibaže nesedeli v sedlách rýchlych vraníkov v plechovom brnení, ale na sedadlách rýchlych lietadiel oblečení do padákov. Sú to pamätníci dávnych čias nášho športového i vojenského letectva a parašutizmu, organizovaní v leteckých kluboch. Patria medzi klenoty našej bývalej československej a dnešnej slovenskej leteckej histórie. Sú to členovia bývalého Krajského Aeroklubuv Bratislave na letisku vo Vajnoroch. Sú to tiež modelári malých lietadiel, plachtári, motorári a odvážni muži na padákoch – parašutisti a výsadkári
Paľo Kedro, Milan Ambróz, a Vojto Matula na plachtárskom štarte vo Vajnoroch
Pamätám sa, hovorí o sebe jeden z nich, Milan Ambróz, člen KVV v Bratislave, že v ten deň keď som si sadol do lietadla L-60 Brigadýr, boli krásne podmienky na lietanie. Usadil som sa v kabíne, zovrel v ruke riadiacu páku, zapol magnetá a stlačil spínač štartéra. Netrvalo dlho a uvedomil som si ten blažený pocit, že som vo vzduchu. Pod lietadlom sa nachádzala známa prírodná rezervácia zvaná Šú23r. Krátky pohľad na palubnú dosku, výškomer, otáčkomer, tlak oleja, tlak paliva, rýchlomer, všetko bolo v najlepšom poriadku. Motor lietadla si spieval tú svoju večnú pieseň. Spadlo zo mňa napätie, rozhliadol som sa okolo seba.
Musel som dávať veľký pozor. Tam niekde nado mnou krúžili vetrone Miloslava Orta a Františky Frajkovej, svetoznámych pilotov bezmotorového lietania. Vo vzduchu sú aj motorové lietadlá Tomáša Maňku a Milana Koprnu. No a tam, niekde dole pri veľkom hangári, sa pripravujú na výsadok parašutisti na čele s Jaroslavom Mehešom a Alžbetou Mehešovou, držiteľmi svetových rekordov
Milan Mizner v baranici, Milan Ambróz v strede a Fedor Fedorov napravo v klobúku
Robil som práve posledný, tretí okruh s lietadlom okolo letiska, keď to začalo. Bol to moment a moja kabína sa ocitla v dyme. Začali ma štípať oči a prestával som vidieť. Ešte toto mi chýbalo – preblesklo mi hlavou. Stiahol som plyn, vypol palivo a so sklzom s privretými očami pozorujem približujúcu sa zem. Šťastlivo pristávam. Motor sa podarilo uhasiť a našla sa aj chyba, požiar vznikol od skratu na cievke
Milan Ambróz s Vierkou Lysou
Milan Ambróz, dnes člen klubu vojenských výsadkárov mal vtedy šťastie. Na klubových schôdzach sa vracia v spomienkach do tých pamätných čias. V našom klube patrí medzi letecké esá vajnorskej oblohy. V Aeroklube strávil desiatky rokov.
Narodil sa 13. augusta 1931 v Bratislave, kde prežil aj svoju mladosť. V čase vojny s obdivom sledoval americké bombardovacie lietadlá, ako zanechávajú nad Bratislavou, biele čiary. Tie ho skoro pripravili o život. Prežil bombardovanie Apollky, kde o vlások unikol smrti. V roku 1952 sa prihlásil do leteckej organizácie DOSLET,, ako budúci plachtár. Jeho učiteľmi sa stali Miloslav Ort a Miro Hollý. Na bezmotorových lietadlách nalietal úctihodných 540 hodín, aby sa stal aj inštruktorom. Riadiacu páku držal vo vetroňoch Krajánek, Pionýr, Šohaj, Luňák, ale aj Blaník, Kmotr a Orlík
Milan Ambróz so Sadkom
Schopný pilot neostal len pri vetroňoch. Presedlal aj na motorové lietadlá. Boli to Zlín C-105, C-205, Z-326, ďalej L-40, L-60, Z-42, Z-43 a podobne. Nalietal ďalších 1.2435 hodín v sedadlách lietadiel. Stal sa inštruktorom motorového lietania. Pôsobil aj ako vlekár vetroňov, aby sa stal aj vysadzovačom parašutistov a rozhodcom.
Svoju bohatú leteckú činnosť Milan Ambróz ukončil v roku 1991. Nakoniec si Milan Ambróz spomína aj na ďalšiu z nespočetných príhod, ktoré ho stretli medzi nebom a zemou. Na poľskom lietadle Wilga som odštartoval z vajnorského letiska a nabral kurz v smere Hlohovec. Spoluletiaci kolega ma počas letu upozornil, že máme postriekané zadné sklo neznámou tekutinou a stratili sme viditeľnosť. Boli sme práve nad Hlohovcom a nemohol som sa vrátiť. Nuž pokračovali sme v lete a sledovali situáciu. Až po pristátí na letisku v Nitre sa zistilo, že ľavá nádrž na benzín je prázdna.
Na nehode sa tentoraz podpísali naši vajnorskí mechanici. Mechanik Žižka a Fekete po naplnení lietadla benzínom nenašli kovový benzínový uzáver. Nuž si pomohli svojským spôsobom. Do prázdneho otvoru vrazili korkovú zátku obalenú handrou. Počas letu táto prirodzene aj s handrou zmizla spolu s benzínom
motorári Milan Ambróz, Dr.Bo, Marián Kňaze, Žigraj, Fero Lengyel
stretnutie Klubu veteránov AK Bratislava
zľava Karol Adamec, Milan Ambróz, Stano Danihel, Miloš Ort, Eugen Pokorný