photo – archív J. Petríka
* 29. január 1909 Záturčie (v súčasnosti mestská časť Martina)
† 26. december 1983 Spišská Nová Ves
Do československej brannej moci bol odvedený v roku 1930. Keďže už skôr bol aktívny v Masarykovej leteckej lige, prihlásil sa k letectvu. Na vojenskú základnú službu nastúpil 1. októbra 1930 k leteckému pluku 1 v Prahe. Odtiaľ bol odoslaný do Školy pre záložných dôstojníkov letectva v Prostějove, po ktorej absolvovaní bol zaradený k letke 13 leteckého pluku 3 v Košiciach ako pozorovateľ. Bol menovaný podporučíkom letectva a vojenskú službu ukončil v marci 1932.
V civile sa ako absolvent učiteľského ústavu venoval učiteľskému povolaniu. V auguste 1934 nastúpil na vojenské cvičenie k letke 13 v Košiciach. 18. augusta 1934 letel na cvičný let ako pozorovateľ s pilotom des. O. Pajtášom na stroji Aero APb-32.109. Pri Spišskom Podhradí mali ťažkú haváriu, O. Pajtáš zraneniam podľahol na druhý deň v nemocnici, J. Šimko sa z ťažkých zranení liečil až do konca roku 1934. V januári 1935 bol povýšený na poručíka letectva v zálohe.
Po rozpade Československa bol 14. marca 1939 povolaný do aktívnej služby. Nastúpil k pozorovacej letke 12. Bol jedným zo štyroch slovenských dôstojníkov, ktorý po odchode letcov českej národnosti ostali v Spišskej Novej Vsi. Poobede 23. marca 1939 vzlietol ako pozorovateľ s pilotom por. let. F. Wágnerom z letiska Spišská Nová Ves na bojový let v rámci trojčlenného roja Letovov Š-328. V zlom počasí sa im nepodarilo v oblasti Stakčína a Tibavy identifikovať maďarské pozemné jednotky a ľahko poškodení protilietadlovou paľbou sa aj s bombovým nákladom vrátili na materské letisko.
Po ozbrojenom konflikte s Maďarskom ostal por. let. J. Šimko slúžiť v slovenskej armáde. Počas roku 1939 viedol na letisku Spišská Nová Ves elementárny pilotný kurz organizovaný leteckým oddelením Hlinkovej gardy, ktorý sa pôvodne začal v roku 1938 ešte v rámci Masarykovej leteckej ligy a akcie 1000 nových pilotov. Noví adepti lietania (medzi ktorými boli aj Karol Geletko, Š. Ocvirk, F. Slezák, J. Simkanič) napokon absolvovali skúšky 7. novembra 1939.
Ešte pred vypuknutím Povstania aktívne pôsobil v miestnej odbojovej skupine. Po začatí bojov odišiel na letisko Tri Duby, odkiaľ ho veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku vyslalo na letisko Rohozná, kde až do konca Povstania pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa letiska. Po potlačení Povstania bol Nemcami krátko väznený. Do konca vojny pôsobil v ilegálnom odboji pri podpore partizánskeho hnutia.
Po vojne sa vrátil k učiteľskému povolaniu. Od roku 1926 až do konca života aktívne pôsobil v horolezeckých kruhoch ako člen spolku JAMES a neskôr Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Stál pri zrode Horskej služby vo Vysokých Tatrách a v Slovenskom raji. V tejto oblasti je známa jeho bohatá publikačná činnosť. Zomrel v roku 1983 v Spišskej Novej Vsi, kde je aj pochovaný.
—
Zostavil: Peter Baláž
—
Použité zdroje:
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Petrík, J., 2004: Lietanie v Spišskej Novej Vsi.
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Mičianik, P., 2019: Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938-1939
Spišský dejepisný spolok Levoča (https://sdsle.sk)
Wikipedia – Letecké nehody v Česku a Československu (https://cs.wikipedia.org)
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk