ilustračná photo – archív Ďura Gyenesa
2.8.1990 / posádka Kobík, Kamlach, Brtva, Haller / let Abu Dhabi – Kuwait, Kuwait – Bratislava
Ten deň sme sa vracali z pobytu na východe a posledná stanica, kde sme bývali bolo Abu Dhabi v UAE. Hneď na letisku pri striedaní posádok mi oznámili blbú novinu, že na lietadle odišiel turboagregát TA-6. To znamenalo, že nám nepôjde klimatizácia keď vypneme motory a s nahadzovaním budú tiež problémy. Hneď som poslal zprávu do Kuwaitu, aby pripravili vonkajší klimatizér a zdroj vzduchu na spúšťanie motorov. Pohrozil som, že ak by to náhodou nebolo pripravené, tak dám počas státia na letisku vystúpiť cestujúcich do letištnej haly, pretože bez klimatizácie nemôžu zostať na palube. V Kuwaite totiž tranzitní cestujúci nikdy nevystupovali, tam s tým boli vždy obrovské problémy
Po prílete do Kuwaitu mi hneď náš reprezentant Laco Grédy oznámil, že je tam výnimočný stav a očakáva sa napadnutie Kuwaitu Irákom. Samozrejme, že klimatizér pripravený nebol a ja som to bral tak, že sa Laco chce vykrútiť z toho, aby som dal vyložiť cestujúcich do haly. Tvrdil, že ak cestujúcich vyložíme, že už neodletíme a že meškanie bude obrovské, pretože miestni policajti a vojaci sú úplne nepríčetní zo situácie, ktorá tam nastala. Nakoniec ma ukecal a to bolo ako sa pozdejšie ukázalo naše šťastie. Aj tak sme dlho čakali na vonkajší zdroj vzduchu pre nahodenie motorov. Vedľa nás u gate stál British s Jumbom a mal poradie na nahadzovanie až po nás. Vtedy to vyzeralo, že náš najväčší problém je extrémne vysoká teplota na palube lietadla po hodine státia bez klimatizácie. Bolo to na zadusenie
takto skončil B-747 British Airways, ktorý nemal toľko šťastia
Keď sa nám nakoniec podarilo spustiť motory a rolovali sme na dráhu všetci sme si vydýchli a mysleli sme si, že sme za vodou. Hneď po vzlete sme ale mali ďalší problém, pretože došlo k strate spojenia. Nikde sme sa nemohli dovolať, všetky frekvencie boli hluché. Podľa postupu pri strate spojenia sme sa nakoniec dovolali do Rijádu – bolo to asi po 15 min. letu a potom už prebiehalo všetko normálne až do Bratislavy. V Bratislave mi bolo hneď divné, že po zarolovaní k budove letiska bežal k lietadlu dav ľudí a vyzeralo to, že všetci čo boli vtedy na letisku bežia k nám. Hrnuli sa po schodoch do lietadla a všetci sa vypytovali, čo sa to v tom Kuwaite stalo a ako sa nám podarilo odtiaľ uletieť. Z nás nikto nič nevedel a okrem incidentu s klimatizáciou sme o ničom nevedeli. Až Bratislaváci nám povedali, že teraz pred pol hodinou hlásili v rozhlase, že Kuwait bol napadnutý Irakom a všetko začalo na letisku, kde dráhu rozstrieľali raketami a na letisku znásilňujú Iračani stewardky British, ktorí nestačili odletieť
Náš vzlet z Kuwaitu samozrejme nedostali, takže už sme boli oplakaní. Nám sa tým hneď aj vysvetlila strata spojenia v Kuwaite. Ja som po prílete do PRG hneď mašíroval domov do Martina a udalosti v Kuwaite som sledoval z médií. Keď mi skončilo voľno a prišiel som do PRG tak som mal na posádkách odkaz, že mám ísť okamžite k letovému námestkovi. Tým bol vtedy ing. Oto Kolín, kolega kapitán na IL-62. Hneď mi začal ďakovať, že som mu svojím rozhodnutím zachránil manželku. Až vtedy som si uvedomil, že tam bola so mnou tiež Jitka Kolínová, Otova žena. No a podrobnosti tejto udalosti som sa pozdejšie dozvedel z televízie. V televíznej reportáži vystupoval Laco Grédy – reprezentent z Kuwaitu a líčil ako to všetko bolo
Tam som sa dozvedel, že sme boli posledné lietadlo, čo odletelo z Kuwaitu, pretože okamžite po našom vzlete začali na dráhu dopadať rakety a vzápätí bolo celé letisko obsadené irackým vojskom. Takže sa ukázalo, že sme asi naozaj mali šťastie
cpt. Dušan Kuchta