Letov Š-239.3 / OK-LEC ?
1946
Vhodný vietor umožnil zloženie prvých „C” skúšok (plachtenie min. 5 minút nad miestom štartu). Julo Hudec ako prvý splnil podmienku na „strieborné” C, keď lietal 5 hodín a 9 minút na vetroni GB-II. V auguste je usporiadaný v Šalkovej kurz A. Pri hati bola postavená drevená ubytovňa s kuchyňou pre účastníkov kurzov
V tomto roku boli zložené skúšky : 17 x A / 16 x B / 2 x C
1947
Na letisku Sliač bol prvý kurz lietania so štartom pomocou navijáku. Behom kurzu dosiahol na vetroni Z-24 Ján Revallo výšku 2100 m, čím splnil ako prvý v Banskej Bystrici podmienku D 2
V tomto roku boliv Šalkovej zložené skúšky : 5 x B / 4 x C
1948
Na Sliači je usporiadaný ďalší navijákový kurz a aj prvý kurz lietania so štartom v aerovleku, keď vlekárom bol Jozef Glesk. Aj v Šalkovej bola úspešná výcviková činnosť. Nalietalo sa 113 hodín
V tomto roku boli zložené skúšky : 17 x A / 5 x B / 1 x C
1949
V Šalkovej bola prvý krát na Slovensku prekročená výška dosiahnutá s vetroňom vo vlnovom prúdení. Vilo Hudec s vetroňom GB-II dosiahol 3.200 metrov, čím splnil podmienku na zlatý odznak. V tomto roku bol Aeroklubu pridelený vetroň Kranich, čo znamenalo medzník v plachtárskom výcviku, nakoľko sa začína prechádzať na výcvik v dvojitom riadení s inštruktorom
vstup do albumu na Google photos
V leteckej dielni bola vykonaná revízna oprava výkonného vetroňa VSB-37. Žiaľ bolo s ním nalietané len niekoľko štartov navijákom, lebo pri nepodarenom štarte v Šalkovej bol poškodený trup a zistené nedostatky v glejení, čo znamenalo jeho vyradenie
Dostali sme tak isto prvý vetroň Šohaj. Na letisku v Šalkovej sa vykonali prvé štarty navijákom na svah, čím odpadli namáhavé a zdĺhavé transporty lietadiel na miesto štartu. V lete bol dokončený hangár „Caminaty” v Šalkovej
V tomto roku bolo nalietané : 1634 štartov / 227 hodín
Boli zložené skúšky : 12 x A / 5 x B / 2 x C
hangár v Šalkovej
1950
Výcvik sa vykonáva kombinovaným spôsobom. Prvé priamočiare lety na školnom klzáku, nácvik zatáčok na dvojsedadlovom vetroni – čo urýchlilo a skvalitnilo výcvik. Vilo Hudec vykonal prvý cieľový prelet Sliač – Štúrovo a v auguste dosiahol v mraku 4570 m . V „Smrečine” začal stavať aj za pomoci členov aeroklubu Anton Královič dvojmiestny vetroň vlastnej konštrukcie K-7. V Šalkovej boli v tomto roku usporiadané až 3 výcvikové kurzy pre záujemcov zo stredného i západného Slovenska. Boli ukutočnené prvé 4 prelety na strieborné C. Ján Jamnický a Julo Hudec zaleteli na vetroňoch až do Maďarska
Prvý kurz plachtárov z Očovej na Žiariku / 1950
IV. národné preteky Partizánske – Bielice / 1950
1951
Odobratím dvojsedadlového vetroňa a následne aj vlečného lietadla utrpeli aj podmienky pre výcvik a najviac aj pre výkonné plachtenie. V Partizánskom sa konali V. Majstrovstvá Slovenska v bezmotorovom lietaní, ktorých sa zúčastnili z Banskej Bystrice Ladislav Surovič a Viliam Hudec. Ladislav Surovič skončil piaty a V. Hudec, ktorý preletom 320 km získal poslednú podmienku pre zlatý odznak skončil tretí
1952
Pre zlé glejenie boli zrušené všetky školné klzáky a odvtedy sa školilo len na dvojsedadlových vetroňoch. V júni bol pridelený dvojsedadlový vetroň LG-130, ktorý bol až do konca roka maximálne využitý. Náš Aeroklub školil s ním aj na starom letisku v Lučenci a Brezne-Rohoznej. Boli vykonané ďalšie prelety do Lučenca
Prvý inštruktorák na dvojsedadlovkách (1952)
Výcvik prebieha podľa osnovy letovej prípravy. Dostali sme nové dvojsedadlové vetrone VT-109. Výcvik bol obmedzovaný rôznymi opatreniami v záujme kontroly lietania nad územím republiky. V júli bol usporiadaný v Šalkovej ďalší elementárny kurz. Výcvik bol ovplyvnený nedostatkom aktívnych inštruktorov
1954
Boli zrušené všetky letiská nevhodné pre motorové lietanie, teda aj Šalková
1955
Pre výstavbu betónového pásu na letisku Sliač nemohol Aeroklub vykonávať žiadnú leteckú činnosť, tj. mohol používať len letisko v Očovej. V takýchto sťažených podmienkach bola činnosť aeroklubu obmedzená. Inštruktor Ondrej Hudoba dosiahol v mraku výšku skoro 10.000 m a preletel v oblakoch 320 km
letisko Sliač (1956 – 2006)
Aeroklub Banská Bystrica vedie po presťahovaní Ondrej Hudoba na letisku Sliač. Aeroklub si však už po presťahovaní na letisko Sliač aj z rôznych objektívnych dôvodov nevybudoval svoje vlastné nehnuteľnosti, aké mal na letisku v Šalkovej. Užívali sme nájomne iba hangár v civilnej časti letiska bývalých ČSA. Akékoľvek majetky A3eroklubu boli zložené v priestoroch letiska len v dočasných garážach a prenosných obytných bunkách
Napriek tomuto Aeroklub zabezpečuje výcvik pod vedením Albína Fila, Milana Vitáliša a Miroslava Zemka. Členská základňa v tých rokoch je pomerne stabilná , dosahovala v priemere 40 – 60 členov, ktorý vykonávali plachtársky aj motorový výcvik. Na letisku Sliač v tom čase fungovali tri aktívne zložky : Aeroklub, ČSA a Armáda. Už tým bolo prostredie tohto letiska špecifické a mnohé naše požiadavky sme museli buď prispôsobiť, alebo jednoducho si ich odpustiť
Situáciu samozrejme nezlepšil ani príchod „Sovietskej armády“ na Sliačske letisko v auguste 1968. Naše lietanie sa ešte viac obmedzuje a veľakrát už nie sú pre nás isté ani víkendové dni. Hustota pohybov „Rusov“ na letisku je enormná : stíhací bombardovací pluk aj vrtuľníky brázdia oblohu deň-noc s obrovským hlukom, čo značne s odporom berie aj miestne obyvateľstvo
V 70.-tych a 80.-tych rokoch sa snažia náčelníci Aeroklubu (M.Zemko, J.Bereš, P.Kapec) riešiť zabezpečenie zdĺhavého výcviku aspoň letnými sústredeniami na okolitých letiskách (Martin, Lučenec, Ružomberok). Počas týchto sústredení bola snaha čo najviac využiť letový čas, napr. v Lučenci , kde nebol výnimkou prvý štart o 5:50 hod. a celkovo 120 navijákových štartov denne
text prebraný z webu AK Banská Bystrica, za fotografie ďakujem Mirovi Mlynárikovi