vajnorský hangár, ktorý bol zničený v roku 1945 Nemcami
fotografia z archívu Karola Jančára
Príchodom zimy zatíchly letištia a v hangároch život tiež usnul. Echo bývalého ruchu a zhonu v nich sa vracalo len občasnými krokmi mechanika, ktoré klopaly o cement. Lietadlá pekne rovnako poukladané v radoch vo veľkých halách hangárov, cez celú zimu, kým vonku po letišti mrazivý vietor naháňal hviezdičky bieleho snehu, ticho odpočívali. Ale bolo treba sa len bližšie prizrieť hociktorému stroju, hociktorému lietadlu a hneď si zacítil, akoby inak mĺkvy stroj chvel sa nabitou energiou, ktorá nútila vyraziť pred hangár, na trávnik letišťa, dať plný plyn a vzniesť sa do belasých výšok
Ale, prelud pomyslel si si odchádzajúc z hangára, ponoreného do snehu, keď si predtým vypočul hlásenie mechanika, že sa nedá vonkoncom letieť pre ťažký, vodnatý sneh – a predsa si sa nevedomky obrátil, akoby si bol počul tichý vzdych – “ Bejbinka “ si vzdychla vari, je jej clivo v pustom hangáre. Zatúžila po pevnej, pokojnej ruke pilota, ktorý by ju prehnal nad roliami, domami a hájmi, zakrúžil nad vrcholkami hôr a ona by potom hladko sa zniesla k zemi, potešená, že uspokojila túžbu letca po výškach
Jarné slnko odstránilo záveje snehu z letišťa. Hangáry sa otvárajú, jaro zafúklo do nich svoje melódie. Lietadlá vyťahujú na voľný vzduch – na trávnik letišťa. Ťahajú sa netrpezlivé, z hangárov a akoby sa chvely radostným vzrušením, keď sa ich dotýkajú ruky letca, keď sa im natáčajú vrtule… Ešte padák a bude to
Vstupuješ do lietadla s akýmsi zbožným pocitom. Prvý krát sa vznesieš do vzduchu po dlhej zimnej prestávke a tento let bude holdom belasému vzdušnému moru a krídlam – slovenskému vzdušnému moru a slovenským krídlam
Lietanie je ideál. Otvára brány duše dokorán pre novú orientáciu, nové silné dojmy krásna a smelosti, tak, ako otvára jaro hangáry pre rozlet krídel strojov. Nad letišťom sa ozve sa pieseň vrtule a škovránok nad vajnorskými poliami bude spokojný vo vedomí, že nie je vo výškach sám. Prišla jar – hangáry sa otvárajú a pozývajú do kruhu leteckej rodiny, veselej, smelej, sebavedomej, kamarátskej. Niet letectva bez kamarátstva, tak ako niet lietania bez krídiel. Letec nesmie podľahnúť zlým svodom a zlozvyku, lebo by ho výšky neuznali za druha – a to by znamenalo skôr, alebo neskôr zánik !
Letec nesmie mať mrzký charakter, musí mať ideálny charakter, lebo lietanie je ideál ! Kamarátstvo je základnou črtou leteckej povahy, družnosť je tu samozrejmosťou
Nuž prijmime pozvanie otvárajúcich sa hangárov, pridajme sa do radu letcov – športovcov, započúvajme sa do piesní oblakov a do sŕdc a duší slovenských si zapíšme nové heslo :
Vyššie so strojom, vyššie z národom !
Od vydania tohto článku prešlo 70 rokov a viac, ale podstata sa nezmenila !
