†
14.1.2015
Svet, ktorý občas nie je vôbec jednoduchý a vie byť aj neznesiteľný, zvlášť keď sa ktomu pridruží choroba a beznádej
Kedysi dávno som v rozhlase počul, ako sa Indiáni v Severnej Amerike lúčili so súkmeňovcami, čo práve odišli do večných lovíšť. Každý člen kmeňa verejne vystúpil a povedal jednu príhodu s lovcom, ktorý už nebol medzi nimi. Príhodu prakticky povinne uzavrel slovami, že to bol jeho priateľ. Emil bol plachtárskym inštruktorom v dobe, keď slovo inštruktora platilo ako zákon, jasné a nespochybniteľné. V roku 1982 som sa vo Vajnoroch učil lietať na Blaníku svoje prvé priamočiare lety a zatáčky a Emil bol jedným z našich inštruktorov
Katka Mojtová + Emil Zaťko na štarte dráhy 310
archív Petra Chromeka
Učil nás aj teóriu, a jedna jeho prednáška o Aerodynamike sa stala legendárnou, keď ho chalani počas prestávky odvliekli na klubovňu, kde niekto oslavoval narodeniny. Potom ho po dobrej polhodine privliekli do učebne späť a čakali čo sa stane. Emilo prišiel k tabuli a kriedou napísal : “ Základy Aerodynamiky „
Nadpis podčiarkol a ukončil bodkou. Keď sa to opakovalo už asi štvrtý krát, tak vzadu sa už dusili smiechom a nám pomaly dochádzalo, že sa o tej aerodynamike dozvieme niečo najskôr budúcu sobotu
Začiatky praktického výcviku v Blaníku boli také, že občas mi to išlo a občas … aj nie. Raz som počas letu po okruhu visel vpravo, čo sa prejavilo tak, že Emil prerušil svoje mlčanie slovami : “ Lietaš ako divá sviňa ! “ a kopol ma pravou nohou do padáku. Rýchlo ma to visenie prešlo a dával som si už na to pozor. Nikdy som na ten kopanec neskôr nespomínal ako na niečo zlé, proste to bolo kua účinné napomenutie, že takto teda určite nie
Emilo v ťažkej pohode na veži so svojim obľúbeným červeným vínom
Stújka, ako Emila prezývali jeho rovesníci, vedel byť prísny inštruktor, ktorý vyžadoval rozhodne svoje a zápis do žiackej knižky nebola žiadna formalita. Raz sa vytočil na jedného žiaka vo výcviku, a po pristání ho vykopol / vystrelil z Blaníka, aby za trest bežal s padákom na chrbte k navijáku a späť (odhadom 2 kilometre), čo žiak bez odvrávania vykonal. Všetci sme sa tomu rehotali, ale každý bol rád, že sa to nestalo práve jemu. Bolo skvelé s ním sedieť po nejakých rokoch v Jednote, keď sa už s nami vôbec bavil a spätne pospomínať na všetky debiliny, čo sme postvárali. Emilo vždy pil červené víno, v čom bol ťažká výnimka, a na všetkých našich spomienkach na jeho inštruktorovanie sa len tlmeno smial, s maximálnym komentom : “ Choboti „. Ono to znelo trochu inak, ale to sa sem nehodí
Emilo pri zápise do žiakovej knižky
Emil vedel byť tvrdohlavý, a stál si za svojim, raz sa už ako technik Aeroklubu postavil proti náčelníkovi, čo ho stálo vyhadzov z letiska a 2 roky nelietania. K návratu k lietaniu mu pomohla až amnestia po prevrate. Poslednú silnú spomienku na Emila mám, ako som sedel s ním v jeho novinovom stánku na Steinerovej ulici, v ktorom bolo tak ukurát miesto pre dvoch a jeden elektrický radiátor. Ľudia sa pomaly trúsili, kupovali si noviny, cigarety a lístky na električku. Spomínali sme na doby minulé na letisku a podávali si fľašu červeného vína. Bolo to fajn
A ešte to podstatné, aby som nezabudol, Emil bol mojim priateľom
súvisiace články : Emilo Zaťko photos
