na tejto fotografii ( L-13 / OK-8822 na letisku Vajnory), ten štíhly chalan čo pridržuje ľavé krídlo vetroňa pred štartom za navíjakom, je už ako pilotný žiak – Igor Vrbenský / Dr.Bo
Nepriehľadnuteľnou a populárnou postavou na akejkoľvek leteckej akcii, na ktoromkoľvek letisku, je výborný pilot, obetavý kamarát, trošku dobrodruh, večne nespokojný burlivák – Igor Vrbenský. Keď sa ako 14-ročný fagan prvý raz objavil na letisku vo Vajnoroch, svojím nadšením pre lietanie si nás získal do takej miery, že sme si už ani nevedeli predstaviť sobotu, alebo nedeľu bez jeho nadšenej pomoci pri tlačení vetroňov po ploche
Prirodzene, že za takúto obetavosť sa mu dostalo aj najväčšej odmeny, že sa občas dostal do vzduchu. Neviem, či sme niečo nepokazili keď sme ho vtedy neodohnali domov, lebo on letisko tak miloval, že kvôli lietaniu a na veľký zármutok rodičov (obaja boli vysokoškolskí pedagógovia), odmietol strácať drahocenný čas vysedávaním na prednáškach na vysokej škole a na letisku bol deň čo deň. Aj zamestnanie (stal sa rušňovodičom), si vybral tak, aby mal cez deň dosť voľného času. Táto profesia, keďže vlaky jazdia aj v noci, mu umožňovala, nezriedka hneď po nočnej službe, byť od rána do večera na letisku
Kým sme vedeli o lietaní viac ako on, tak to bol najposlušnejší a najobetavejší pilotný žiak. Lenže jeho prirodzený talent a nadšenie pre lietanie ho veľmi rýchlo posúvali dopredu. V období keď bol ešte „UHUL“ (vysvetlenie pre neskôr narodených: Úplné Hovno U Letectva), neboli s ním žiadne problémy. Tie začali až neskôr
vľavo Mišo Dočolomanský, v Blaníku Jano Bene, Peťo Dinuš, Dr.Bo
Bolo len otázkou času, kedy sa tento búrlivák dostane do konfliktu so staršími a skúsenejšími pilotmi, či funkcionármi Aeroklubu Bratislava – Vajnory. Od Boha mal dar kresliarskej zručnosti – bol výborný karikaturista, dokázal svojím neopakovateľným spôsobom reagovať na najrôznejšie situácie, ktoré pri lietaní vznikli
Nasledujúcou (slušnou) karikatúrou reagoval na problémy rýchleho odpútania sa parašutistu v prípade nezvládnuteľnej situácie od „vrchlika“ padáku typu „ krídlo “
“ toto je nákres najnovšieho rýchlodpútavacieho zámku, ktoré budeme od budúceho roku montovať na krídla“
myslím, že karikatúrou vyjadril Dr.Bo svoj názor na Bartfayovu smrť, ktorý nedokázal odhodiť vrchlík svojho hlavného padáku – pozn. Gonzo
Samozrejme, že inými, často podstatne ostrejšími karikatúrami, ale zvlášť aj niektorými svojimi reakciami a komentármi vedel najmä vtedajšiu vrchnosť dokonale nas _ _ť, nezabúdajme, že to bolo už pred viac ako tridsiatimi rokmi. Neviem ako sa to vyvinulo, ale vzhľadom na dôveru, ktorú mne osobne prejavoval, držal som občas nad ním ochrannú ruku, keď mu pár krát hrozilo, že ho vyhodia z Aeroklubu. Ku mne sa občas utiekal o pomoc v jeho leteckých začiatkoch, kým som bol preňho akousi autoritou, čo však rýchlo skončilo, ako som už povedal, lebo ma veľmi skoro svojimi vedomosťami, talentom pre lietanie a znalosťou angličtiny predbehol a už ma, čo bolo celkom prirodzené, nepotreboval
Na tejto fotografii žiari spokojnosťou, lebo sa mu splnila odveká túžba, lietať s dopravnými aeroplánmi tak, “ aby mal na rukách mozole od knipla “
V zbierkach fotografii ( GONZO PICASA / Google Photos) existujú aj fotografie, na ktorých má pre zachovanie jemnosti svojich rúk navlečené aj biele rukavice
cpt. Dr.Bo
Spomínam si na príhodu, keď už ako profesionalny pilot lietal takmer všetko, čo sa v naších podmienkach na letiskách vyskytovalo a jeho veľkým potešením bolo (keď lietal vyhliadkové lety na L-200 MORAVA) prísť k lietadlu v roztrhaných a špinavých džínsových kraťasoch a vo vyťahanom tričku, s cigaretou v kútiku úst, tak že svojím zjavom pripomínal zanedbaného bezdomovca, keď sa začal štverať do kabiny lietadla a zdesených cestujúcich bolo potrebné presviedčať, aby nevystupovali, že to nie je tak, ako to vyzerá. Uspokojili sa samozrejme až pri samotnom lete a po pristáti ho nevedeli dosť vynachváliť, ako sa im s týmto pánom pilotom krásne letelo a ako hladko pristál
Fero Štefánik a Dr.Bo na letisku v Prievidzi, v pozadí Z-325 / OK-OTP
Ten jeho výzor však nebolo možné trvale tolerovať, a bolo to asi naposledy čo ma rešpektoval, a poslušne a bez reptania akceptoval, že tie otrasné krátke, zamastené a roztrhané džínsy boli slávnostne spálené pri nejakej celorepublikovej leteckej súťaži na letisku Aeroklubu v Prievidzi
Neskôr, keď sa „vyfešákoval“ a keď mi pri náhodnom stretnutí podával ruku v bielej košeli a v kravate, bol nielen fakticky, ale už aj na výzor pán pilot
Fero Štefánik