V skratke :
Stručné čísla: v stredu 3.augusta ráno urobila skupina pilotov Slovenskej federácie ultraľahkého lietania (SFUL) skupinový prelet 5 lietadiel z Lučenca cez Maďarsko, Slovinsko do Chorvátska na tri etapy, 11 ľudí na palube, medzipristátie v Ptuji, v Portoroži a plné pristátie vo Vrsare. Celková dĺžka trasy podľa logu 665 km/359 NM, celkový čas letu 4:09
Za štyri dni sme v tej istej partii leteli nazad na dve etapy z Vrsaru, s medzipristátím v Sármelleku (Balaton-Hevíz) a pristátím v Lučenci. Celková dĺžka trasy domov podľa logu 614 km/332 NM, celkový čas letu 5:00. V mojom logu pribudlo počas tejto akcie necelých 11 letových hodín.
Skupina bola zložená z rôznych typov lietadiel, ale s porovnateľnými letovými výkonmi. Atmosféra bola ako v pionierskych časoch letectva. To znamená dôkladná technická príprava, výber posádok, výpočty tratí a spotreby paliva, štúdium počasia, NOTAMov a uloženie nákladu primerane vzhľadom k centráži, kontrola palubnej dokumentácie. Odletový briefing bol stanovený na utorok 2.augusta o 17:00 s tým, že počas dvoch hodín vedúci skupiny prebral každý detail plánovanej trate, záložné letiská aj postupy. Plánovaná trať sa vyhýbala maximálne AMC spravovaným priestorom, ale predpokladali sme aj riešenie pokynu „CLEARED DIRECT TO…“ čo sa nakoniec aj potvrdilo v priebehu letu. Po briefingu nasledovala ešte individuálna kontrola dokumentácie v každej posádke – od poistenia a technických dokumentov lietadla, cez medical až po licencie, jazykové doložky a letovú navigačnú dokumentáciu vrátane uloženia dokumentov na palube pre ľahký prístup. Dohoda bola taká, že všetky lietadlá prenocujú v Lučenci, natankované a pripravené k odletu, takže po briefingu ešte prebiehali záverečné doplňovania paliva a ukladanie batožiny. Palubné resp. prenosné GPS si každý naplnil údajmi sám a odkontroloval podľa papierovej dokumentácie miesto rozprávky na dobrú noc. Nasledoval nočný odpočinok a v stredu ráno o 03:07 UTC prišiel pokyn na spúšťanie motorov.
AERO CAMP VRSAR 2016 absolvovala skupina v zložení:
SportCruiser OM-TRI (Marian a Rasťo), vedúci
Cessna C172 OM-KAB (Lacko, Ferko a dve dámy, Etka a Vlasta), ľavá 2
Stylus X3 OM-M477 (Jenki), pravá 3
Viper SD4 OM-M345 (Marko a Ivetka) ľavá 4
Viper SD4 OM-M828 (Vanda a Janko) pravá 5
Trasa letu do Chorvátska bola rozdelená na tri časti, kvôli Shengenským pravidlám a nutnosti pasového odbavenia.
Prvá etapa bola Lučenec – Ptuj (LZLU-LJPT) trvala cca 2,5 hodiny a s výnimkou malého vybočenia z dôvodu oblačnosti a zrážok v oblasti Czasár – Bokod prebehla pokojne, počasie nerobilo zásadné problémy a aj spotreba paliva sa pohybovala v medziach plánu. Výška 4000 stôp (altitude) a cestovná rýchlosť cca 85 kts (VIAS 150km/h) vyhovovala skoro po celej trase. Plánovaná trať bola LZLU-BALAP-TORNO-LHZA-DIMLO-LJPT, ale Budapešť nás po preletení úrovne Ostrihomu zakrátko poslala priamo na výstupný bod DIMLO, takže sme toho veľa nenakorešpondovali, vo vzduchu bol ešte úplný kľud. Po preladení na Ľubľanu sa panoráma pod nami začala meniť, kraj nám pripomínal našu Oravu kopcovitosťou, lesmi a drobnými dedinkami. V Ptuji sadáme pravým okruhom na dráhu RWY29, po pristátí nasleduje vyrolovanie na trávnatú časť apronu napravo od rolovačky. Potom už povinná návšteva toalety, káva z automatu (mimochodom celkom dobrá), doliatie zásob paliva z vezených „bakov“ do nádrží (u mňa 10 litrov), poďakovanie sa miestnemu kamarátovi za skoré vstávanie a otvorenie priestorov letiska a za trištvrte hodinky sme pripravení odlet. Marian ako vedúci skupiny odovzdal „vecný dar“ za služby na letisku a môžeme pokračovať.
Druhá etapa trasy Ptuj – Portorož (LJPT-LJPZ) je kratšia, ale po vzlete s RWY29 stúpanie po vzlete pokračovalo až do 6000 stôp altitude kvôli preletu „hornatejšej“ Slovinskej krajiny. Pôvodne sme mali plán Radece-Trebnje-Ponikve-Laze- Divaca, ale Maribor nás po prelete TMA preladil na Ľubľanu a tá nás poslala priamo na bod Divaca, takže sme zase mali pomerne priamy let. Jednoducho bolo ešte skoro a vojenské aktivity ešte nevyžadovali oblietavanie priestorov. Cestovná rýchlosť zostala rovnaká cca 85 kts, ale záverečné klesanie nám trošku zrýchlilo cestovný priemer takže zhruba za 1 hodinu a 30 minút sme sadali v Portoroži. Dostali sme dráhu na pristátie RWY33 – teda od pevniny, rozchod skupiny rýchlosťou na poslednom úseku priblíženia a zaradenie do pravého „base leg-u“ RWY33, udržovať vlastné vizuálne rozostupy. Dráha má posunutý prah kvôli strmším kopcom v poslednom úseku priblíženia, ale pre nás je to v pohode, skupina sadá a uvoľňuje dráhu podľa zásad z prípravy. Dráha je o polovicu dlhšia ako v Lučenci a bezmála trikrát širšia ako na Dobrej Nive, takže sadáme kúsok pred spojkou, aby sme nezdržovali miestnu prevádzku.
Prekvapila nás štvorkolka v úlohe „Follow Me“ a mňa osobne aj privítanie každého cestujúceho panákom slivovice pri vstupe do terminálu, oficiálne deklarované ako „Welcome drink“. Piloti majú síce utrum, ale ak neletia ďalej, nalejú aj im. V Portoroži už bolo naozajstné kafe od čašníka v bare s chutným croissante, nejaké drobné nákupy v pilot shope v terminále, potom už len zaplatiť pristávacie poplatky, 2×7,50 Eur (teda 16,65 Eur s daňou ako pre mňa), prejsť cez pasovú kontrolu s veľmi príjemným policajtom a hajde do vzduchu na poslednú etapu.
letisko Portorož
Tretia etapa z Portorože do Vrsaru bola takou čerešničkou na torte, po vzlete a odlete na bod PW1 sa púšťame na juh po krásnom Jadranskom pobreží Istrijského poloostrova. Po prelete mesta Vrsaru sa radíme do zostavy na prielet nad dráhou a následný rozchod na pristátie jednotlivo. Dráha pre pristátie je RWY36, takže po rozchode všetci točíme postupne na juh a pristávame cez Limský kanál podľa pokynov miestnej hlavy letiska, Rajka. Nádherný zážitok z priblíženia na dráhu na útese nad kanálom komplikuje trošku len silná turbulencia spôsobená teplom a samozrejme, morským pobrežím. Poludňajšie slnko robí svoju robotu poriadne a tak je vzduch prehriaty viac ako dosť. Som celkom rád, že sedím, som skoro prázdny a tak aj preborník v ľahkej váhe, ktorým STYLUS X3 bezosporu je, sadá s protivetrom až pri minimálnej rýchlosti.
Po vyrolovaní nás už čaká srdečné, slovanské privítanie. Domáci pán Rajko je tu naozaj patrónom letectva a o svojich návštevníkov sa stará príkladne. Pasová kontrola, vyplnenie dokumentov je otázkou pár minút, lebo dôstojník nás už očakával na letisku. Uväzujeme lietadlá, vietor môže byť do večera ešte všelijaký, a zbytok dňa už využívame len na ubytovanie a zdieľanie zážitkov z letu.
Dotankovanie nechávame na ďalší deň, treba nám absolvovať klasickú aeroklubácku procedúru, teda požičať si bandasky (našťastie majú také po 35 litrov) odviezť sa na pumpu v meste, natankovať a následne napumpovať do aeroplánov. Výpočet spotreby paliva na cestu sem bol naozaj presný, aj pri pomerne vysokej cestovnej rýchlosti a skupinovému letu odhadujem celkovú spotrebu paliva na nejakých 65 litrov z celkovej zásoby 80 litrov.
Máme štyri dni na kúpanie, poznávanie okolia a opakovanú prípravu na let domov. A, samozrejme, aj na leteckú turistiku po okolí Vrsaru.
Vrsar je letisko na skalnom útese nad Limským zálivom, kde sa odohrával RED BULL AIR RACE 2014. Pobrežie Istrije je neuveriteľne krásne pri pohľade cez palubnú dosku lietadla. Členitosť pobrežia, malebné ostrovčeky, mohutnosť Limského kanálu a jeho strmé utesy sú pre mňa silným zážitkom. Hneď druhý deň podvečer, keď vietor úplne stráca silu a vzduch sa mení na olej vyrážam na poznávací let po pobreží Istrije. Nemám veľké ambície, lebo každý moment je čo obdivovať, a tak svoje potulky obmedzujem na pobrežie od Vrsaru po Poreč a útesy Limského zálivu od ústia po prah dráhy RWY36. Jediným problémom je, že miestny pilot, ktorý chce spoznať vlastnosti STYLUSa a sedí na pravom sedadle, mi omylom vypína moju kameru už na čiare, teda vyčkávacom mieste pred vstupom na dráhu, čo zisťujem až večer pri kontrole záznamu. Nuž, nie nadarmo ho Rajko volá „plážový inžinier“. A tak mi na pamiatku zostáva len navigačný log. Aj to je dôvod vrátiť sa sem v budúcnosti… Plnenie paliva bolo trošku adrenalínové, prišla skutočná prímorská búrka a voda padala prúdom. Než som stihol prerušiť plnenie pravého krídla, bol som mokrý na kožu. Ale nakoniec sa stihlo ukázať aj večerné slniečko, aj keď prehánky pokračovali aj v noci.
letisko Vrsar
Návrat plánovaný na nedeľu skoro ráno (zase kvôli pokojnému počasiu) sa odkladá z dôvodu pasového odbavenia. Služba musí najprv vybaviť čln v prístave, plávajúci do Benátok, a tak sa na letisko dostávajú pomerne neskoro. Vedúci skupiny telefonuje na CARO, upravuje večer podané plány, my sa pomaly chystáme k odletu. Nakoniec začíname rolovať 06:44 UTC, teda o viac ako tri hodiny neskôr než pri odlete z Lučenca. Tento časový posun má nakoniec vplyv na celý náš let.
Prvá etapa je plánovaná z Vrsaru do Sármelleku (LDPV-LHSM). Počasie je jasné, dohľadnosť obrovská, ale už po vzlete dostávame informáciu, že v oblasti Rijeka je silná turbulencia a nárazový vietor. Po vzlete stúpame priamo na Altitude 6000 feet, QNH je 1026, plán trate je LDPV-ALIVO-MS3(LJMB)-DIMLO-LHSM, počiatočný úsek na altitude 6000 stôp . Prvé príznaky nepríjemného vetra sa prejavujú v znížení cestovnej rýchlosti, napriek VIAS 155-160 km/h nám klesá GS chvíľami až na 35 kts. Pred Rijekou sa pridáva silná turbulencia, stúpame na 6500 stôp, ale tento tanec vo vzduchu nám trvá dosť dlho. Ani po prelete na maďarskú stranu sa situácia príliš nezlepšuje, turbulencia síce ustala, ale silný vietor zo smeru 320°-340° nás brzdí po celú cestu do Sármelleku. Na Balatone pristávame so silným protivetrom na dráhu RWY34 po troch hodinách letu 09:50UTC. Aj po pristátí na úrovni veže rolujem na stojánku ešte „týždeň“, silný vietor robí svoje. Na letisku trénuje Lufthansa, hala je plná turistov ako na veľkom letisku, bufet skoro vypredaný, zrejme sme sa trafili do veľkej prevádzky. Aj kontrola pri návrate z haly (preflight security check) vyžaduje aj vyzutie obdratých sandálov pri prechode detekčného rámu. Zrejme aby som na palubu vlastného lietadla neprepašoval niečo kovové… Protivietor si vyžiadal vyššiu spotrebu paliva, a tak sa rozhodujem doplniť AVGAS. Drahý špás, ale tých 50 litrov (presne 49,6) čo sa mi vošlo do nádrží signalizuje, že je to správny krok. Obsluha cisterny je šikovná, ústretová, má aj rebrík pre plnenie hornoplošníkov, takže všetko klape. Po doplnení a zaplatení poplatkov a paliva (pristávacie poplatky LHSM 13,- Euro, za palivo 120,50 Euro) sadáme do aeroplánov.
Vrsar apron
Druhá etapa je plánovaná zo Sármelleku do Lučenca po trati LHSM-OGVUN-TORNO-Szecenyi-LITKU-LZLU. Spúšťame motory na druhú etapu o 11:17 UTC … ale po ohlásení na rádiu nás necháva veža čakať 20 minút, najskôr kvôli príletu z Moskvy, potom kvôli A319 Lufthansa trénujúcej okruhy – v tomto prípade to bolo podľa mňa zbytočne. No, nič moc, ale zase na druhej strane, každá skúsenosť je dobrá. Rolovať sa musí z prahu RWY16 na miesto vzletu, lebo rolovačky sú neschopné prevádzky. Štartujeme z RWY16 o 11:37 UTC jednotlivo od úrovne veže v silnom protivetre, po pár metroch sme vo vzduchu a stúpame smerom na Balaton, aby sme uvoľnili okruh a odletový koridor. Radíme sa do skupiny, stúpame do Altitude 4000 feet a pokračujeme po trati. Niekde pred OVGUNom dostávame pokyn pokračovať priamo na LITKU, takže trošku narovnávame trať a okolo Esztergomu pokračujeme domov. Celú trať držíme Altitude 4000 feet kvôli pohodovej teplote na palube a cestovnej rýchlosti. Smerom domov sa vietor ukľudňuje, ground speed GS je okolo 70 kts, po prelete LITKU sa zdravíme s našimi domácimi FICákmi a priebežným klesaním si zvyšujeme cestovnú rýchlosť GS na 100 kts. V Lučenci už pristávame do úplného oleja 13:32 UTC na dráhu RWY31. Uvítací výbor v Lučenci vo vzduchu predstavuje Karol na Vivate, pozemné privítanie zabezpečuje Vraťo, aeroplániky radíme na stojánku, vypíname a necháme trošku vydýchnuť.
Nasledoval stručný debriefing, sláva nášmu výletu, vedúci výpravy aj skupiny Marian sa usmieva, takže je všetko v poriadku. Lúčime sa a ja sadám do svojej Krásky na cestu domov, na Dobrú Nivu. Pristávam 15:17 UTC na Dobrej Nive na dráhu RWY35 v mierne turbulentný slnečný podvečer. Doplnil som si ešte do nádrží 45 litrov MOGASu V-Power 100 (konečne), vyložil som bagáž do auta, zahangároval som a konečne bolo hotovo.
Príjemne ma prekvapili výkony môjho lietadla STYLUS X3 v porovnaní s ostatnými lietadlami v skupine. Je zrejmé, že vyššia ustálená cestovná rýchlosť na hladine by potešila, ale s výkonom motora 80 koní som sa necítil nesvoj ani v skupine s výkonnejšími lietadlami. Bol som na palube sám, ale batožinou som nejak nešetril. Ďalší človek na palube by iste zamiešal karty výkonov, ale aj tak som spokojný so skúsenosťou. Celkový nálet bezmála 11 hodín počas tejto „adventúry“ bol fajn, overil som si schopnosť dlhodobých letov vo formácii a tiež navigáciu na dlhé trasy „jednou rukou a jedným okom“ vo formácii pri operatívnych zmenách trate podľa požiadaviek ATC. Preleteli sme štyri krajiny Európy, priestory riadené i neriadené ATC a splnili sme cieľ, ktorý sme si dali. Aeroplán ma nesklamal a slušne reprezentoval slovenskú výrobu aj v zahraničí.
Asi najlepším pocitom je ten, že celá skupina ľudí, ktorá sa zúčastnila na tomto prelete si užila krásny letecký zážitok. Vďaka patrí všetkým, ale najmä organizátorovi a vedúcemu výpravy Marianovi, ktorý si zaslúži poklonu. A samozrejme – dnes už môžem povedať, že nášmu – kamarátovi Rajkovi z ďalekého chorvátskeho Vrsaru a jeho rodine a priateľom, ktorý nám pripravili príjemné prostredie pre našu návštevu.
Znova sa mi potvrdilo, že všade, kde si ľudia svoje letiská používajú, prináša to postupne úžitok celej komunite v okolí. Letecká turistika má budúcnosť, najmä v dnešnej rozbúrenej dobe. Len pre zvedavosť si pozerám cestu autom z Lučenca do Vrsaru. Vševedúci googlemaps mi ukazuje trasu v priemere okolo 800km a predpokladaný čas cesty 8 až 9 hodín jazdy autom. Som rád, že aj napriek extrémnemu vetru si naše lietadlá poradili s cestou zhruba za polovicu. Spoznali sme nové letiská, našli nových priateľov, videli sme, ako sa letecká turistika robí v iných podmienkach a krajinách. Poplatky v zahraničí, dokonca ani na medzinárodných letiskách nie sú ruinujúce, takže ak pripočítam neskutočné výhľady nielen na Istriu, ale aj počas celej trasy tam aj nazad, je to zážitok na nezaplatenie.
Jenki
