* 23. september 1913 Nozdrovice
(v súčasnosti miestna časť obce Košeca)
† 11. júl 1989 Prečín
Vojenskú kariéru začal v čs. brannej moci nástupom na vojenskú prezenčnú službu v júli 1934 v pešom pluku 39, kde slúžil ako ašpirant. Zároveň nastúpil do Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Trenčíne. V decembri 1934 bol povýšený na slobodníka ašpiranta, v marci 1935 na desiatnika ašpiranta. V septembri 1935 ho povýšili na desiatnika ašpiranta a premiestnili na Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Počas štúdia bol v januári 1937 menovaný podporučíkom pechoty. V apríli 1937 bol menovaný pozorovateľom letcom. Po úspešnom absolvovaní akadémie v auguste 1937 bol vyradený v hodnosti poručíka letectva. Zároveň bol pridelený k 74. letke leteckého pluku 6 v Chrudimi. V priebehu roka 1938 absolvoval aplikačný letecký kurz pre poručíkov letectva v Prostějove a v apríli 1938 bol menovaný pilotom letcom.
Po rozpade Československa v marci 1939 bol prijatý do slovenskej brannej moci a pridelený k pozorovacej letke 12 leteckého pluku 3 v Spišskej Novej Vsi. Tu ho zastihol maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt. 24. marca 1939 vzlietol zo Spišskej Novej Vsi na Letove Š-328, podľa jedného zdroja s por. let. M. Udutom, podľa iného zdroja so slob. L. Mihálikom. Pri Sobranciach a Užhorode zaútočili palubnými guľometmi a bombami na maďarské jednotky. Z letiska v Užhorode proti nim vzlietol 3-členný roj maďarských stíhačiek Fiat Cr.32, slovenskému Letovu sa však podarilo uniknúť v oblačnosti a bezpečne sa vrátil na domovskú základňu.
Posádka tvorená pilotom por. let. J. Kolembusom a pozorovateľom por. let. M. Udutom vzlietla 24. marca 1939 popoludní na Letove Š-238 na bojový prieskum frontovej línie. Po splnení úlohy pristáli v Spišskej Novej Vsi. Počas následného maďarského bombardovacieho náletu bol M. Udut zasiahnutý črepinou a na mieste zahynul.
V septembri 1939 sa pravdepodobne v rámci pozorovacej letky zúčastnil poľného ťaženia proti Poľsku. Pozorovacie letky v rámci tohto nasadenia vykonávali na strojoch Letov Š-328 pozorovacie a fotoprieskumné lety pred slovenskými pozemnými jednotkami.
V októbri 1939 bol menovaný poľný pilotom letcom a poľným pozorovateľom letcom. V januári 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva. Od marca do augusta 1940 absolvoval stíhací výcvik, počas ktorého ho v máji 1940 premiestnili k stíhacej letke 11 do Piešťan, vyzbrojenej lietadlami Avia B-534. Tu sa s Ľ. Kukorellim zapojil do príprav úletu letcov do zahraničného odboja. Ten sa nakoniec neuskutočnil a J. Kolembus bol v júni 1941 odvelený na východný front v rámci letky 13. Do jej stavov bol oficálne pridelený v auguste 1941 ako 1. dôstojník. Po návrate z poľa koncom augusta 1941 bol v Piešťanoch zatknutý a v novembri 1941 bol za prípravu úletu spolu s Ľ. Kukorellim odsúdený na 9 mesiacov väzenia. Zároveň bol degradovaný na strelníka v zálohe a premiestnený k pešiemu pluku 2. Trest si odpykával v Bratislave, odkiaľ bol v marci 1942 na základe všeobecnej amnestie prepustený.
Po vypuknutí Povstania 29. augusta 1944 sa prihlásil do služby na letisku Mokraď, z ktorého pre velenie 1. čs. armády na Slovensku vykonávali letci prieskumné lety na strojoch Letov Š-328, Praga E-39 a Heinkel He-72. Ako pilot Letova Š-328 sa s pozorovateľom por. let. A. Strýčkom podieľali na ostreľovaní nemeckých kolón v priestore Kežmarok-Ždiar. Po ústupe z Mokrade začiatkom septembra 1944 sa stal členom pešieho práporu pod velením kpt. D. Kunica, ktorý sa zapojil do pozemných bojov na povstaleckom území. Prápor sa v rámci 6. taktickej skupiny preslávil obranou úseku južne od Ružomberka, najmä v oblasti výšiny Ostrô. V prvej polovici októbra 1944 bol J. Kolembus na palube Lisunova Li-2 prepravený z letiska Tri Duby na územie ovládané sovietskou armádou.
17. októbra 1944 sa prezentoval v čs. zahraničnej armáde v ZSSR. Bol zaradený do Výcvikového strediska čs. letcov v ZSSR, kde bol preškolený na bitevné lietadlá Iljušin Il-2m3. V januári 1945 bol povýšený na kapitána letectva a vymenovaný za veliteľa 3. letky (resp. perute) 1. čs. stíhacieho leteckého pluku. V marci bol povýšený na štábneho kapitána a v apríli 1945 sa s plukom v rámci 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR zúčastnil bojov o Opavu, Moravskú Ostravu, Těšín a okolie.
Po skončení II. sv. vojny ďalej slúžil v čs. armáde. V septembri 1945 bol povýšený na majora a prevzal velenie 2. leteckého pluku. V októbri 1945 bol povýšený na podplukovníka. Od júna 1948 velil 4. leteckému pluku a od apríla 1949 5. leteckému pluku. Kvôli nesúhlasu s komunistickou politikou bol v auguste 1950 z armády prepustený a následne druhýkrát v živote degradovaný na vojaka v zálohe. Nakrátko bol aj uväznený.
V roku 1968 bol rehabilitovaný a bola mu vrátená hodnosť podplukovníka letectva v zálohe. V rokoch 1968-1970 pôsobil v rehabilitačnej komisii Ministerstva národnej obrany v Prahe, ktorej náplňou bola rehabilitácia vojakov nespravodlivo perzekuovaných v rokoch 1948-1955. J. Kolembus zomrel 11. júla 1989 pri autonehode. Pochovaný je Považskej Bystrici. V roku 1990 bol povýšený do hodnosti plukovníka letectva in memoriam.
Vyznamenania: československé – Čs. vojnový kríž 1939, Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR, Medaila Za zásluhy II. st., Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad Slovenského národného povstania I. tr., sovietske – Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-45
—
Použité zdroje:
Mikula, L.: Dvakrát zdegradovaný, Apológia 11/97
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945
Mičianik, P., 2019: Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938-1939
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Archív A. Kolembusa
B. Súdny – archív a konzultácie
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk