Mali sme dosť zlý vzlet pred pár dňami… ( v Lake Keepit Soaring Club / Australia – pozn. Gonzo ) Grob s motorom letel skúšobný aerovlek, ťažký vetroň, chceli 75kt, môj rýchlomer ukazuje 10kt viac, tak som čakal na 85kt a stúpal, pri akcelerácii v stúpavej výdrži pri 80kt si vyžiadali viac rýchlosti, tak ju dostali a pri 85kt zase zarevali do rádia, dosť nervne FASTER FASTER,, pozriem do zrkadla a boli poriadne nízko, cítil som ako mi ťahajú chvost a už to bolo tak nízko, že som už kľudne mohol vypnúť, potlačil som teda, ale moc, spravil sa previs a pri napnutí sa nám roztrhlo lano, v 200-300ft AGL, na konci dráhy 32, čo je nad jazerom, mali sme jemný tailwind, otočili sa o 180 a videl som ich teda veľmi nízko nad stromami a s veľkým náklonom v malej výške, f..ck !
Pristál som a prvé čo bolo, že vyšli z lietadla a začali mi nadávať, ako je ten vetroň ťažký a že som nemal tolko potlačiť a že prečo som letel pod 50kt, keď chceli 75kt a že som mal letieť tak a tak a že som v podstate neschopný idiot. Počkal som, kým si to dokončia, potom som im oznámil nech sa upokoja a povedal som, že som mal 85kt indikovaných, to už stíchli a začali hľadať problém, ale celý deň až do večera som dostával od nich tisícky rád a múdrych myšlienok ako mám zmeniť to, ako vlekám. Nechápal som a čumel som, ako si niekto môže byť istý príčinou nehody (ktorá sa skoro stala), mladý vlekár je vždy lolo, to je jednoduchšie… Po tomto vleku som oznámil, že už dnes nechcem lietať, lebo mi z toho bolo celého na grc, Callaira som mal chuť spáliť, pilotov Groba hodiť varanom a seba niekam do bushu ku kengurám a brown snakom
Takže iný vlekár, čo tam akurát bol, spravil ďalší vlek s týmto Grobom, ale z opačnej dráhy. Predošlý PIC už tiež nechcel letieť, však sa skoro zabil, tak letel niekto iný. Všetko vyzeralo OK, tak ako aj predošlý let, s tým rozdielom, že Grob normálne stúpal a nebol nízko. Rýchlomer vo vlečnej je na nič, to som vedel, dva krát sa mi stalo, že som mal húsenkový vlek, hore dole, lebo som naháňal rýchlosť a zas boli rady, že mám lietať podľa polohy nosu (čo je podľa mňa v rôznych vzduchoch, klesákoch stupákoch rozdielne), rýchlomer sa totiž zasekáva a napriek tomu, že potlačiíš stále ukazuje málo, tak to ma zmiatlo a tak som spravil húsenkový vlek dvakrát. Myslel som, že mi už z toho asi dr..e a neviem lietať a mal som chuť to už zabaliť … (už je toho fakt moc, nie že by ma to nebavilo, ale treba sa posunúť ďalej, obvzlášť po tejto emergency)
No a tak som na ďalší deň požiadal jedného pilota, čo predáva prístroje do lietadiel, čo sa v tom vyzná, nech prefúkneme PITOT systém, prefúkli sme a vyplulo to nejaký hmyz
Predtým, keď si s tým pristál, tak rýchlomer sa veľmi pomaly vracal, skrátka pri rýchlej zmene rýchlosti ukazoval veľmi nepresne a s veľkým meškaním, zasekával sa. Teraz už ukazuje normálne, trošku sa trasie ako lietadlo letí a fučí do pitotky, ale to je OK, reaguje už rýchlo.. No tým, že sme to prefúkli kompresorom, tak sme zničili Airswitch, ktorý nezniesol 80kt priameho tlaku. Takže teraz musím čas do maintenance release počítať jak eman
Ale pointa, čo sa stalo v tom vleku… Zistili, že pitotka je umiestnená pri vypínači lana, takže lano ovplyvňuje pitotku a celý druhý aerovlek im rýchlomer ukazoval pod 50kt, cca 48kt. S oboma pilotmi som sa bavil až na druhý deň, lebo ešte v to poobedie som šiel s tranďákom do pola, Slávek pristál s LS-7, bolo to 31.12 a na „party“ k Bobovi sme sa dostali 23:45, predtým ma ešte chytili policajti, lebo som šoféroval v strede cesty (kvôli kengurám a nevšimol som si, že auto za mnou ma chce predbehnúť a boli to fízli, dali mi fúkať, ale všetko OK, pustili ma ) 🙂
Ďalšie ráno, teda keď som sa bavil s oboma pilotmi, nikto mi nepovedal ani náznak sorry. Tak som si to teda vypýtal, spýtal som sa ich, či si myslia, že ich reakcia bola normálna a ako sa cítia dnes, keď sa ukázalo že chyba nebola na mojej strane, mojím vlekaním, ale ich indikáciou rýchlosti. Chvíľku čumeli, potom ten pilot čo sedel vzadu uznal, že sorry a že boli v šoku a potrebovali sa vyventilovať.. na čo som im povedal, že ja som bol tiež v šoku, že sa skoro zabili a že skoro zabili aj mňa, keď boli takto nízko, na čo som ešte dodal, že v high-tow by sa to nestalo. A napriek tomu som na nich nekričal a nemudroval som
Pilot, čo letel ale mal zase plno rád a pripomienok, je to dlhoročný inštruktor motorový aj bezmotorový, ale to by nemalo robiť rozdiel (CRM). Mal toľko kecov, že sa mi z toho zase zdvíhal žalúdok, ako napr. nie je nebezpečné keď sa vetroň dostane nízko, nebezpečné je, len keď je príliš vysoko (je to nebezpečnejšie, to je pravda). Na to som mu povedal o 205ke s 20 ročným chalanom, ktorá letela pomaly, vetroň sa dostal nízko, vlečná stratila rýchlosť a 20 ročný chalan zhorel v 205ke. Už neviem prečo, asi som už nemal náladu mu čokoľvek hovoriť, ale mohol som sa ho spýtať, či si myslí že je OK, že sa spoliehal natoľko na svoj rýchlomer ukazujúci 50kt, že nestúpal, ale potlačil a neriadil sa citom lietadla, akú asi má rýchlosť (keď vlečná je v 1m rozlete po dobu 200-300 m, s čumákom smerujúcim do zeme, tak asi rýchlosť vo vleku máme, že…).. a že kvôli takejto základnej chybe skoro zabil 3 ľudí, tak to ma mrzí, že som mu nepoložil takúto otázku… asi by ale nasledovalo ďalších tisíc rád
Samozrejme po tom všetkom (húsenkový vlek, táto emergency si ma zavolal Tugmaster a mali sme rozhovor, ktorý dopadol úspešne, hovoril, že je so mnou spokojný, ale že toto a toto a tak a tak…. ale …. lepšie by bolo, keby žiadny rozhovor nebol). Hlavné je, že môj rýchlomer už ukazuje dobre
Tomášov dovetok k tejto udalosti z mailu :
Dnes si ma zavolal šéf, ktorý bol predtým na dovolenke, aby som mu to všetko vysvetlil, tak som mu to detailne opísal a zobral to. Hovoril, že so mnou nemá problém a že bude rád, keď tu zostanem (len som mu spomenul, že uvažujem nad tým, že to tu zabalím)
Ja som sa neozval pre to, lebo som skutočne nevedel, aká bola príčina tej udalosti a nechcel som vyslovovať veľké slová, predtým než sa zistí, ako sa to skutočne stalo. Ďalej, nechcel som sa baviť s niekým, kto je v strese, nemá to význam a za ďalšie, prvé čo som mal chuť urobiť po tom lete, je vystúpiť z lietadla a odkráčať do bushu, alebo hocikam, proste preč, vážne som nepociťoval potrebu hádky, alebo dokazovania niečoho … Nechal som to na ďalší deň a proste som oponoval všetkému čo mi tvrdil pilot letiaci … že keď je vetroň nízko, tak to nie je nebezpečné a podobný shit
Energiu som si šetril na diskusiu s luďmi, ktorí su moji „nadriadení“ a keď som videl, že diskusia s tým pilotom nie je ďalej možná, lebo stále hovoril svoje a dával mi rady, tak som proste prestal počúvať a išiel som radšej šróbovať kryt na prístroje Callaira, po tom, čo sme prefúkli pitot systém. Až teraz ma začalo mrzieť, že som sa ho nespýtal, prečo spravil tak základnú chybu, keď je taký múdry
vlečná Callair / VH-MRP
So šéfom som hovoril ráno, prijal to a v strede dňa sem tam prišiel a spýtal sa ma na ďalšie podrobnosti, bez ďalšej reakcie. Očakávam, že to bude mať dohru, ale ja už viem, že som čistý a že som spravil všetko tak, ako som mal a ako by som to spravil aj na budúce
Ďalší koment – točili by ste s vetroňom o 180 stupňov, ked by sa vám trhlo lano v 200 – 300 ft ? Ja by som asi pristál pred seba, kde síce boli obmedzené možnosti, ale je tam jedno miesto, kde by sa dalo sadať. Ešte si teraz spomínam, že medzi rubishom čo mi ten pilot hovoril, bolo aj to, že sme mali ľahký crosswind a hovoril, že som nemal stúpať pri odlete v smere dráhy , ale mal som sa nechať sfúknuť vetrom, aby on mohol točiť proti vetru, čo dáva zmysel a pri silnom vetre to tak robím, ale až po určitej výške, keď aj ja môžem a nie ešte nízko, keď moja jediná možnost je sadať pred seba … tak vtedy chcem mať pred sebou čisto a nie stromy, akoby som mal, keby som sa nechal sfúknuť … další fakt je, že žiadny význačný bočný vietor nebol, svedčí tomu aj fakt, že som pri odlete nikam nesmeroval čumák, stúpal som s čumákom v smere dráhy
Moje ponaučenie je, že aj skusení piloti robia chyby a mladý pilot by sa nemal dať, keď vie, že nebol na vine. S odstupom času som si situáciou viac a viac istý, už sa to úplne vysvetlilo a pri najbližšom stretnutí s ním a pri diskusii o tejto udalosti som pripravený mu povedať čokoľvek … a popravde veľmi rád sa ho spýtam, či si nemyslí, že spravil školácku chybu …
Ďalsia vec … u nás je vážne potrebná vlekárska príručka. Stále dúfam, že na ňu budem mať čas, aby som ju načal
Tomáš Munk
