Na štvormiestny „Dynamic“ sa čakalo roky. Jeho vývoj sa snáď každému javil ako ďalší logický krok, priaznivci WT-9 v tom mali úplne jasno, ale finančná náročnosť a legislatívne mantinely celej veci príliš neprospievali. No v druhej polovici roku 2012 začali byť práce na stavbe WT-10 sériového čísla AD-001 viac než viditeľné
Už prvý let 11. apríla 2013 ukázal, že vzniká stroj, ktorý ma nielen nezameniteľný vzhľad, ale aj sľubný potenciál. Úvodné letové skúšky OM-DYX pod taktovkou cpt. Jána Chudého pokračovali do 16. apríla, následne bol prepravený na AERO Friedrichshafen, kde upútal zaslúženú pozornosť. Keďže nové lietadlá nevznikajú na Slovensku príliš často, rád som prijal ponuku stať sa súčasťou skúšobného tímu. Každá sranda niečo stojí a jednou z mojich úloh bolo pripraviť podľa Certifikačnej smernice CS-23 aj pokračovací program letových skúšok, formálne nadväzujúci na úvodnú časť vypracovanú Jánom Chudým. Kým vyselektovanie bodov, ktoré bude treba odlietať (CS-23 pokrýva kategórie Normal, Utility, Aerobatic a Commuter), nerobilo problém, príloha Flight Test Guide občas pripomínala zmluvu s diablom plnú odvolávok na odvolávky. Čiže nebolo to práve čítanie na dobrú noc (aj keď proti gustu …), ale nakoniec bol program načas zaslaný na schválenie Leteckému Úradu SR. Medzitým 22. mája vykonala skúšobná posádka Chudý – Konečný prvý spoločný let
Oficiálne meno nového lietadla nebolo počas stavby známe. Iniciovaná súťaž priniesla množstvo návrhov, nakoniec s ohľadom na tradíciu a ambície zvíťazil názov Advantic, aj keď vďaka „možnosti“ postaviť na Slovensku v kategórii Experimental iba trojsedadlovku, obdržala prvá WT-10 pomenovanie Trio a pravé zadné sedadlo prišlo o upínacie pásy
Letové skúšky čoskoro ukázali nutnosť zväčšiť plochu výškovky, laborovalo sa s uhlom nábehu stabilizátora, upravovalo chladenie oleja, ktoré bolo nedostatočné počas stúpania malými rýchlosťami. Dosť času zabrala optimalizácia tlmičov na hlavných podvozkových nohách, ergonómia ovládacích prvkov v kokpite mala tiež určité nedostatky, poslabšie bolo i jeho vetranie. Najväčšou viditeľnou zmenou v priebehu skúšok bol šíp krídla a s ním súvisiaca úprava tvaru vztlakových klapiek pri koreni. V zásade sme ale na nejaké kritické problémy nenarazili, celá koncepcia sa ukazovala byť veľmi životaschopnou a nedostatky sa priebežne odstraňovali
modrý WT-10 Advantic / LY-BBW a červený OM-DYX
Pochvaľovali sme si priestornú kabínu, za odmenu sme obaja +-186 centimetroví krpci dostali pod prdel na mieru šité vankúše, aby sme lepšie videli dopredu ponad prístrojovú dosku. Vďaka dlhšiemu, inak tvarovanému trupu a chvostovým plochám (v tomto ohľade je príbuznosť WT-9 a WT-10 len čisto technologická), disponuje Advantic lepšou pozdĺžnou a smerovou statickou aj dynamickou stabilitou, než jeho predchodca. Upravené „dynamikové“ krídlo má zosilnenú štruktúru (pre zaujímavosť, jeho ďalšou úpravou vzniklo krídlo pre AeroMobil 3.0). Šíp krídla síce priniesol zvýšenie pádových rýchlostí vo všetkých konfiguráciách takmer o 10 km/h IAS, tie sú ale stále dostatočne nízke. Naopak pozitívom je nárast horizontálnej rýchlosti. Pilotáž WT-10 už nepripomína UL, skôr GA stroje (napr. priblíženie a podrovnanie pripomína Z-142/43), ale stále bez potreby robiť kniplom zbytočne veľké pohyby. Kto si u WT-9 obľúbil rýchlu a presnú odozvu v riadení, toho nesklame ani WT-10. Vďaka aerodynamickej čistote a určitej „premotorovanosti“ sú letové vlastnosti stále veľmi dynamické. Jednoducho povedané, nie je to žiadne pupkaté SUV, ale plnokrvné GT
photos – Filip Komaňák
Veľká pozornosť bola venovaná práve chovaniu v pádových režimoch. Využili sme poznatky zo súbežne prebiehajúceho vývoja WT-9 LSA. Nábežné hrany ozdobili odtrhové lišty (stall strips), ladila sa indikácia AOA v Dynon Skyview a pribudla aj klasická „píšťala“ varujúca pred pádom. Pilotom spoliehajúcim sa na svoje prirodzené schopnosti sme ponechali výrazné natiahnutie, trasenie pod zadkom a na pedáloch smerového riadenia. Priebeh a vyberanie pádu je nie nepodobné Dynamicu a priemerného pilota by za VMC nemalo vystresovať. Pre najhorší prípad je súčasťou výbavy padák, za ktorého veľkosť by sa nehanbilo ani Apollo (Magnum 901). Dostať Advantic do pádu v zatáčke na 75% výkonu je celkom fuška. Počas časovo náročného lietania accelerated turning stalls (3 pády doľava aj doprava pre každú konfiguráciu a skúmanú rýchlosť) sa kvôli prísunu čerstvého vzduchu stále otvárali vetracie okienka na oboch stranách kokpitu
Priebežne sa objavujúce názory, že Rotax 914 nebude postačovať, sa neprekvapujúco nepotvrdili. Namerané výkony pri skúškach počas horúcich letných dní a skúsenosti z bežnej prevádzky ukázali opak. Treba si uvedomiť, že maximálny výkon 115 hp (Turbo režim) sa využíva prevažne len pri vzlete, väčšinu letu bohato postačuje trvalých 100 a menej koní. K optimálnemu prenosu výkonu prispieva aj hydraulicky staviteľná vrtuľa MTV-34 s manuálnym ovládaním. Osobne mi je sympatická schopnosť operovať z krátkych trávnatých plôch, dobrá stúpavosť, vysoká rýchlosť dosahujúca v horizonte až 270 km/h IAS pri 25 litrovej hodinovej spotrebe a rozdiel medzi prázdnou a maximálnou vzletovou hmotnosťou (pri druhom vyrobenom WT-10 to je 435 kg vs 850 kg, takže pomer medzi prázdnou hmotnosťou a užitočným zaťažením sa už blíži k 1,0). Samozrejme taký 135 hp motor spaľujúci RON 95 by aj svojou väčšou váhou bol rozhodne prínosom pre ďalší vývoj a zvyšovanie užitočného zaťaženia
Zdeněk Rublič a jeho elegantný Meta Sokol ukázali už pred 65 rokmi, že nie všetko je hrubej o sile. Dôležitým ukazovateľom je pomer MTOW v kg a výkonu motora v hp. Cessna 172 disponuje pomerom 6,94, Cirrus SR20 má 6,915 a WT10 7,39. Aerodynamicky jemný drak a dobrý profil krídla sú ďalšie plus. Už teraz je možné pridať Advanticu vlečné zariadenie a ťahať s ním vetrone. Ľahké štvormiestne lietadlá poháňané 914-kou dnes vznikajú napríklad vo Francúzsku alebo Juhoafrickej republike. Dôvody sú jasné a je zbytočné o nich písať
Letové skúšky WT-10 prebiehali na dnešnú dobu v pomerne svižnom tempe, ktorému napomáhali relatívne malá byrokracia, ústretový prístup pracovníkov (medzitým) Dopravného úradu SR a hlavne kompetentnosť zainteresovaných členov tímu. Veľké poďakovanie patrí najmä mechanikom, počas skúšok sme sa vždy cítili v lietadle bezpečne. Trio vykonalo posledný skúšobný let 22. júla 2014 so zástupcami Úradu na palube a následne získalo Zvláštne osvedčenie o letovej spôsobilosti v kategórii Experimental. Vo vzduchu bolo verejnosti prvýkrát predstavené 2. augusta počas leteckého dňa v Holíči. V súčasnosti je už pripravený štvormiestny Advantic AD-002 (vystavený na AERO 2015) určený pre nemeckého a vyrába sa AD-003 pre ruského zákazníka. Hoci to pre nás čiastočne bola z núdze cnosť prinášajúca zákazníkom určité obmedzenia, kategória Experimental prináša výhodu rýchleho a inovatívneho vývoja aj firmám nedisponujúcimi dostatočnými kancelárskymi a hlavne finančnými zdrojmi, respektíve prístupom k neprehľadným štátnym dotáciám. Bude veľmi zaujímavé sledovať, kam sa Advantic, celá kategória „very light four seaters“ a prípadne aj certifikačná legislatíva posunú v najbližších 5 až 10 rokoch. Takže záverom. Príliš veľa papiera oheň udusí, ale dostatočne silný plameň prenesie do atmosféry aj ten najhrubší dokument
Roman Konečný / Aerospool Prievidza