photo – archív rodiny V. Drába
* 5. október 1915 Borčany
† 18. január 1956 Škapová (Levočské vrchy)
Leteckú kariéru začal v rámci akcie 1000 nových pilotov, kedy sa prihlásil do pilotného kurzu, organizovaného Masarykovou leteckou ligou v Košiciach. Kurz absolvoval od mája do septembra 1937. Následne v októbri 1937 narukoval do čs. brannej moci. V novembri 1937 bol zaradený do výcviku pilotov leteckého pluku 3 generála M. R. Štefánika v Piešťanoch. Po absolvovaní poddôstojníckej školy bol v apríli 1938 povýšený na slobodníka. Po ukončení výcviku bol v auguste 1938 pridelený k pozorovacej 13. letke, vyzbrojenej lietadlami Letov Š-328. 1. októbra 1938 bol menovaný pilotom letcom. Od novembra 1938 do januára 1939 pôsobil v Cvičnej letke v Piešťanoch, po čom sa opäť vrátil k 13. letke do Spišskej Novej Vsi. Po rozpade Československa sa stal príslušníkom novovzniknutej slovenskej armády.
V čase ozbrojeného konfliktu s Maďarskom v marci 1939 slúžil V. Dráb v Spišskej Novej Vsi. Okrem všeobecného zápisu v kmeňovom liste o aktívnej účasti sa však nezachovali dokumenty potvrdzujúce absolvovanie bojových letov. Pozorovacia 13. letka bola následne rozpustená, väčšina jej príslušníkov a výzbroje prešla do stavu letky 12. Od júna 1939 pôsobil V. Dráb ako inštruktor lietania v Spišskej Novej Vsi. V tom čase bol povýšený na desiatnika.
V septembri 1939 sa vybrané letky slovenských Vzdušných zbraní zapojili do poľného ťaženia proti Poľsku. V. Dráb bol počas ťaženia príslušníkom pozorovacej letky 12, ktorá vykonávala prieskumné lety z letiska Spišská Nová Ves.
Po poľnom ťažení proti Poľsku bola dokončená reorganizácia vzdušných zbraní a letka 12 bola transformovaná na letku 1. V januári 1940 bol V. Dráb povýšený na čatára. V máji 1940 bol menovaný poľným pilotom letcom a pokračoval v službe ako ďalejslúžiaci poddôstojník-gážista. V auguste 1940 bol menovaný rotmajstrom letectva.
V rámci letky 1 bol prvýkrát nasadený na východnom fronte od júna do októbra 1941. Letka vykonávala prieskumné a bombardovacie lety na strojoch Letov Š-328, najmä v oblasti pôsobenia slovenskej Rýchlej skupiny (neskôr Rýchlej divízie) na Ukrajine. 21. septembra 1941 sa V. Dráb na Letove Š-328.249 s pozorovateľom por. let. K. Ševčíkom zúčastnil úspešného bombardovacieho náletu siedmich Š-328 letky 1 v doprovode piatich Avií B.534 letky 12 na sústredenie sovietskych motorizovaných jednotiek na cestách v okolí Rogozova.
Na východný front sa vrátil v júni 1942, tentoraz v rámci Skupiny vzdušných zbraní, tvorenej príslušníkmi pozorovacej letky 1 a stíhacej letky 11. Skupina mala za úlohu podporovať v poli Zaisťovaciu divíziu, pôsobiacu proti partizánskemu hnutiu. Intenzívna letecká činnosť letiek 1 a 11 začala v auguste 1942, kedy vzrástla aktivita partizánskych skupín. Okrem bežných prieskumných letov a útokov na pozemné ciele vykonávali letci letky 1 aj snímkovanie územia pre potreby Zaisťovacej divízie. V októbri 1942 sa V. Dráb vrátil s letkou 1 na Slovensko.
Po návrate absolvoval od novembra 1942 do februára 1943 v Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach kurz pilotov viacmotorových lietadiel a kurz lietania bez vidu. Od februára 1943 pôsobil v Leteckej škole ako učiteľ praktického lietania. V septembri 1943 ukončil aj kurz nočného lietania. S Leteckou školou sa premiestnil do Banskej Bystrice a na letisko Tri Duby. Od septembra 1943 do mája 1944 absolvoval stíhací kurz, po čom bol zaradený do kategórie stíhacích pilotov.
Po vypuknutí Povstania sa V. Dráb stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Prvý operačný let absolvoval už 28. augusta 1944. V rámci Kombinovanej letky patril k najaktívnejším pilotom, vykonal 24 bojových letov, najmä na stroji Avia B-534. Okrem bombardovacích letov, kedy bombami a palubnými guľometmi útočil na nemecké tanky, autokolóny a delostrelecké batérie, vykonával aj letecký prieskum.
20. septembra 1944 začal V. Dráb sériu náročných zásobovacích letov, kedy do priestoru Párnickej doliny na Orave dopravoval zásoby obkľúčenej skupine mjr. D. Jamrišku. Počas týchto letov dopravil z Oravy na Tri Duby partizánskeho veliteľa i zostreleného spojeneckého letca. Okrem V. Drába tieto riskantné lety vykonávali aj rtk. J. Goralík a rtm. let. J. Lupták. Pristávali v úzkych a krátkych dolinách, do ktorých sa na ľahkých cvičných strojoch Praga E-39 a Heinkel He 72 spúšťali špirálovým letom. Ďalší letci Kombinovanej letky zhadzovali zásoby zo strojov Letov Š-328.
7. októbra 1944 začali presuny slovenských letcov a leteckých špecialistov z povstaleckého územia sovietskymi dopravnými lietadlami Lisunov Li-2. V tejto skupine bol aj V. Dráb. Po krátkom pobyte v Ľvove bol premiestnený do Przemyśla k leteckej skupine mjr. J. Trnku, kde sa preškolil na sovietsku leteckú techniku. Ako príslušník 1. čs. stíhacieho pluku absolvoval výcvik na lietadlách Jakovlev Jak-7 a Lavočkin La-5FN (najskôr na verziách s dvojitým riadením). Vo febrári 1945 sa s plukom presunul na letisko Krosno. Kvôli nedostatku pilotov preletel V. Dráb postupne 2 lietadlá La-5FN. Začiatkom apríla 1945 sa 1. čs. zmiešaná letecká divízia presunula na letisko Poręmba, odkiaľ letci útočili na nemecké ciele počas bojov v priestore Opavy, Moravskej Ostravy a Tešína. V rámci 1. čs. stíhacieho pluku vykonal V. Dráb 17 operačných letov (sprievod bitevných Iljušinov Il-2, útoky na pozemné ciele, prieskumné lety). Po skončení bojov sa divízia v polovici mája 1945 presunula do vlasti.
Po vojne pokračoval vo vojenskej kariére v obnovenej čs. armáde, slúžil v Prahe. V tom čase bol povýšený na štábneho rotmajstra a vzápätí na práporčíka. V roku 1946 bol menovaný poručíkom letectva. Službu vykonával až do júla 1946. Od augusta 1946 nastúpil na dovolenku, ktorá trvala do mája 1947. V tom čase sa zamestnal ako pilot v Československých aerolíniách (ČSA) a neskôr vo firme Baťa. Krátko po návrate do vojenskej služby bol v auguste 1947 preložený do zálohy. Pokračoval v práci pre firmu Baťa vo Svite, kde pôsobil ako učiteľ lietania aj v miestnom aeroklube. V roku 1951 sa opäť zamestnal ako pilot dopravných lietadiel ČSA v Prahe.
V. Dráb zahynul 18. januára 1956, keď ako kapitán pilotoval dopravné lietadlo ČSA Douglas DC-3 (OK-WDZ). Podľa záverov vyšetrovacej komisie sa Dakota počas mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok zrútila v Levočských vrchoch. Malo sa tak stať po náraze do balóna Rádia Slobodná Európa, ktorý niesol protikomunistické letáky. Neskôr bola táto verzia spochybňovaná ako politicky zmanipulovaná. Nehoda si vyžiadala 22 obetí, 4 cestujúci s ťažkými zraneniami prežili. V. Dráb je pochovaný v Pečeňanoch.
Vyznamenania: slovenské: Za obranu Slovenska v marci 1939, Za hrdinstvo 3. st., československé: Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR, Čs. vojnový kríž 1939, Čs. medaila za zásluhy I. st., Rad SNP II. tr., Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia (in memoriam), sovietske: Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945.
—
Použité zdroje:
Gajdoš, M., 2012: Špirála letu Vladimíra Drába
Gajdoš M., 2005: Príbeh pilota Vladimíra Drába, Bojovník č. 17/2005
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1939-1944
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Archív rodiny V. Drába
Archív B. Súdneho
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk