vetroň K-7 Úderník
photo – archív Aeroklubu Banská Bystrica
K-7 Úderník / OK-2801, Celoštátne plachtárske závody na letisku Vrchlabí 1953
na súťaži lietal s posádkou V. Jágr – F. Kdér
photo – archív Otta Dolejša
Letecké noviny / január 1949
Konštrukcie vetroňov / napísal Rudolf Slamka ( plachtár Aeroklubu Bratislava )
Školenie plachtárov sa obyčajne prevádza na jednosedadlovom vetroni. Tento spôsob výcviku má veľa kladov. Má však aj určité nedostatky, ktoré môžeme odstrániť kombináciou obvyklej výcvikovej metódy a so školením na dvojsedadlovom vetroni
bokorysy vetroňov KSM-1 a K-7 Úderník
photo – aerobb.sk
Výcvik na dvojsedadlovke je lepší a hospodárnejší. Zatiaľ sa však dáva prednosť výcviku plachtára na jednosedadlovke hlavne z dôvodov výchovných a pre nedostatok vhodných dvojsedadlových vetroňov. Kranich II plne neuspokojuje, najmä pre zlý horizontálny výhľad z druhého sedadla
Túto závadu sa podarilo odstrániť slovenským konštruktérom Milošovi Mičíkovi a Antonovi Kráľovičovi, ktorí postavili dvojsedadlový vetroň KSM-1. Skratka KSM znamená Kralovič / Stejskal (správca Straníka) / Mičík (statické výpočty)
KSM-1
archív Ivana Mičíka
Stavbu prototypu previedol Anton Královič, ktorý v zimnom období 1945 – 46 aj úspešne zalietal. Už prvé lety ukázali, že vetroň spĺňa požiadavky naň kladené. KSM-1 je dvojsedadlový výkonný vetroň, určený hlavne pre výcvik v dvojitom riadení. Samonosné krídlo je silno lomené do negatívneho šípu, aby obe sedadlá bolo možné umiestniť pred nosnú plochu a tým docieliť aj zo zadného sedadla dobrý výhľad
Konce krídiel sú zahnuté dolu, aby krídelká boli boly chránené pred poškodením. Keď vetroň riadi jedna osoba z predného sedadla, netreba vetroň vyvažovať. Konštrukcia vetrňa je drevená, okrem častí riadenia, závesov a spojovacieho kovania. Nosná plocha je dvojdielna, trapézového pôdorysu, opatrená u koreňa profilom NACA – 23015 a na konci 23009. Hlavný nosník je skriňový. Krídelká, riadené diferenciálne, sú pripevnené na pomocnom nosníku. Krútenie do trupu prenáša sa pomocou diagonálneho nosníka. Časť krídla pred hlavným nosníkom je potiahnutá diagonálnou preglejkou a zadná časť plátnom. Krídlo je opatrené brzdiacimi klapkami typu SH. Nosná plocha sa spojí vzájomne kónickými čapmi a k trupu sa pripojíme válcovými štyrmi čapmi
KSM-1
archív Ivana Mičíka
Trup oválneho prierezu pozostáva z lamelových priehrad a zo 6 pozdĺžnych páskov. Potiahnutý je preglejkou. V mieste sedadiel, asi v polovici výšky trupu je umiestnená pozdĺžna priehrada, nad ktorou je kabína, potiahnutá priehľadným materiálom. Kabína je vnútorne zapreglejkovaná
K-7 Úderník
photo – archív Marcel Miglierini
Chvostové plochy sú samonosné a kýlová plocha je potiahnutá preglejkou, kormidlá plátnom. Pristávacie zariadenie tvorí jasanová lyža, ktorá je odpérovaná siedmymi oceľovými špirálami. Ostruha je obvyklej konštrukcie. Stabilizačná jasanová, odpérovaná dvoma tenisovými lobdami. Pre hladký štart je vetroň opatrený odhadzovateľným podvozkom
K-7 Úderník
na podklade skúseností s vetroňom KSM-1 previedol A. Královič zmenšenú a zdokonalenú konštrukciu K-7. Tvarom sa podobá s KSM-1. Rozdiel je iba v trupe, ktorý sa za krídlom zužuje a tvorí kónickú preglejkovú rúrku. Zmenšenie rozmerov a tým aj váhy sa previedlo z dôvodu ľahšieho transportu a lacnejšej výroby. Výpočty a výkresy sú tesne pred dohotovením
Vilo Hudec a Anton Kralovič v kabíne vetroňa K-7 Úderník
z archívu Aeroklubu Banská Bystrica
Slovenskí plachtári vítajú tento vývoj s povďakom. Treba však poznamenať, že sa vyskytujú mnohé ťažkosti pri konštruovaní a navrhovaní prototypov a bolo by potrebné nájsť konečne vhodné riešenie a v záujme zdokonalenia bezmotorového letectva zariadiť osobitný výskumný ústav pre bezmotorové lietanie
