Jozef Páleníček – ľahko ho identifikujete vďaka výraznej jazve na brade
archív MV SR, SNA, f. STK, foto č. 11652
23. marca 1939 o 5:30 hod. ráno vojenské jednotky Madarskej kráľovskej armády prekročili z územia Podkarpatskej Rusi hranice východného Slovenska a začali postupovať do vnútrozemia. Tri kolóny smerovali na Stakčín – Sobrance – Pavlovce. Budapešť sa odvolávala na to, že nebola presne určená východná hranica Slovenska a vojenské velenie predpokladalo, že po odchode príslušníkov ozbrojených síl českej národnosti a iba 9 dní po vyhlásení Slovenskej republiky nebude nový štát schopný obrany.
Významnou časťou bojov bolo nasadenie letectva, 23. a 24. marca sa stretli v boji dvojplošníky Avia B-534 a Fiat CR.32. Prvý raz došlo k bombardovaniu Slovenska pri nálete Ju 86 K na Spišskú Novú Ves, jediné letisko, ktoré zostalo slovenskému letectvu po obsadení Košíc. Prímerie bolo uzatvorené 26. marca ráno, ale sporadické boje pokračocali až do 28. marca. Táto časť histórie je málo známa a za bývalého režimu sa o nej nesmelo písať. Mal som vo februári 1975 rozhovor s Jozefom Páleníčkom v kaviarni Krym, ktorý ako poručík letectva a veliteľ letky 45 v Spišskej Novej Vsi bol účastníkom bojov nad východným Slovenskom.
Prepis rozhovoru, ktorý mi sprostredkoval môj otec Karol Viliam Kulašik, ktorý slúžil neskoršie u letky 13 pod velením stotníka Pálenička :
Jozef Páleníček (02.09.1912 – 28.03.1988), absolvoval v roku 1935 školu dôstojníkov letectva v zálohe, Vojenskú akadémiu v roku 1937, poručík polný pilot – letec 1938. Veliteľ letky 45 a 11, nasadený proti Poľsku, tri razy na Východnej fronte, veliteľ lety 13, preletel 31.08. 1944 na sovietsku stranu, príslušník 1. československej zmiešanej leteckej divízie, veliteľ 30. bitevného pluku, v roku 1952 bol ako podplukovník preložený do zálohy.
photo – archív Rudo Božík
Jozef Páleníček : 16. marca 1939 po vzniku Protektorátu som vlakovým transportom, ktorému velil Kiš – Kalina, odišiel do Bratislavy. Po príchode som bol volaný na práve vzniknuté Ministerstvo národnej obtrany, kde nadporučík Lysický určil, ž mám 18. marca odcestovať do Spišskej Novej Vsi, kde mám prevziať funkciu zástupcu veliteľa letky. Situácia na letisku, kde boli dve stíhacie letky (24 x Avia B-534), jedna pozorovacia letka (12 x Š-328), bola chaotická.
Dôstojníci českej národnosti boli rezignovaný a chystali sa na odjazd do Portektorátu. Jedna časť začala organizovať odlet do Jugoslávie, ale 19. marca ozbrojená skupina Hlinkovej Gardy spolu z niekoľkými vojakmi základnej služby, ktorým velil major pechoty Lehocký, obsadila letisko a kasárne. Český dôstojníci museli odovzdať špeciálnu výstroj, ale letecké hodinky, ďalekohľady a kožené kabáty im boli ponechané. Na železničnej stanici, ktorú kontrolovali gardisti museli ukázať potvrdenie o odovzdaní špeciálnej výstroje, ktoré som im vystavil.. Po odchode Čechov zostala na letisku asi 1/3 pozemného personálu. U pozorovacej letky bolo iba 5 pilotov a 1 pozorovateľ, u stíhacej letky 8 pilotov, z toho traja dôstojníci. Na letisku bola batéria 4 ks x protilietadlových Oerlikonov kalibru 20 mm, jej veliteť podporučík Béla Konig zostal bez mužstva.
Rozkaz k bojovým letom som dostal z Prešova od majora Širicu, a znel určiť líniu fronty podľa pozorovania a mapy, útočiť na všetko smerom do Maďarska. Prioritou bolo napádať postupujúce kolóny pechoty a najmä autá a tanky. Žiadne údaje o stíhačoch protivníka sme nemali. Útoky proti pozemným cieľom boli vedené v trojici, vždy jeden útočil. V priestore Sobraniec som ako veliteľ roja zaútočil na kolónu automobilov, cisterny začali po guľometnej paľbe horieť. Pomerne účinné boli ľahké bomby o váhe 12 kg. Pi nízkom prelete asi vo výške 20 metrov som videl, že na poli sú ľahké tanky maskované slamou. Zápalné strelivo spôsobilo síce požiar slamy, ale tanky neboli poškodené.
Pri opakovanom nálete som dostal zásah do kabíny, bol to projektil zo stopovkou, ktorý preletel cez obe bočné sklá. Dym a svetlo ma na niekoľko sekúnd úplne oslepilo, dvihol som stroj a mal som čo robiť, aby som sa spamätal. Avie neboli pancierované a mali vysokú citlivosť na zásahy aj z pechotných zbraní. Zásah do chladiča pri útoku na pozemné cieľe v priestote Tibava – Sobrance ma pri daľšom lete prinútil núdzovo pristáť, na šťastie za vlastnou líniou. Druhý stroj pilotovaný Jozefom Zacharom musel tiež núdzovo pristáť a pilot bol zajatý. Do Spišskej Novej Vsi sa vrátil iba Ján Hergott. Maďarská pechota sa bránila intenzívnou paľbou z guľometov a pušiek, nebezpečné boli ale veľkokalibrové guľomety.
Za dva dni som absolvoval 6 bojových letov. Nakoľko sme mali viac lietadiel ako pilotov, vždy som presadol do iného stroja. Vyvolalo to dojem, že máme k dispozícii viac lietadiel, potvrdili mi to neskoršie pri rozhovore maďarskí dôstojníci. Odhadujem, že z letiska sme urobili asi 40 vzletov. Po zostrelení poručíka Prháčka som prevzal velenie letky. Bombardovanie letiska a mesta bolo pre nás prekvapením, nemali sme žiadne varovanie. Niektoré bomby v blate na letištnej ploche našťastie nevybuchli, vedľa mňa dopadla jedna zápalná 12 kg bomba do suda z leteckým olejom a tiež nevybuchla. Mali sme na letisku vykopané protičrepinové zákopy, čo zachránilo viacerým život. Jeden vojak bol ranený do brucha, poručík Michal Udut nestihol dobehnúť do zákopu, zasiahla ho črepina do hlavy.
Ja som pri nálete obišiel dobre, mal som iba dva zlomené prsty. Napriek prekvapeniu sa podarilo aktivovať aj protilietadlovú obranu, strieľal veliteľ batérie Konig a ja so mu nabíjal. Ostané Oerlikoný strieľali tiež, ale vojaci, ktorí boli na stráži nevedeli nabíjať a tak po vystrielaní zásobníkov bolo po všetkom. Odštartoval iba čatár František Cyprich, bolo to dosť hrozné, nakoľko hadica a bomba na stlačený vzduch skákala vedľa stroja a odpadla až vo vzduchu. To, že nehavaroval bol zázrak.
Útok Š-328 (posádka Kolembus – Udut) 24. marca spôsobil v Užhorode isté straty, ktoré Madari nepriznali. Podľa informácii z rozhovoru s maďarskými dôstojníkmi, zasiahli bomby drevený most cez rieku Uh a zahynulo viacero vojakov a najmenej jeden dôstojník, ktorí sa pod mostom schovali. Som presvedčený, že poručík Švento bol na padáku zastrelený streľbou pechoty a nie ako je oficiálna verzia omylom po pristátí.
Karol Kulašik
Boj za obranu Slovenska by Ivan SABO
Boj za obranu Slovenska / rtm. Hergott Ján