Vladimír Krman sa narodil v Bratislave v roku 1929
v roku 1946 začal lietať výcvik v Dúbravke a vo Vajnoroch, neskôr lietal ako vojenský inštruktor v Piešťanoch
Vladimír Krman / Fred Tornil na fotografii z roku 2012
Dvaja mladí muži v mrazivom strachu čakali, či vŕzgajúce kroky za hangárovými dverami znamenali zajatie alebo útek. Keď prichádzajúci prišiel bližšie, pištole dali stranou – dotyčného kroky zároveň sprevádzalo pískanie “ Domina „. Znenie americkej džezovej melódie bolo heslo plánovaného úteku troch československých mužov. Plánovali úlet v tanečných halách a krčmách, kdekoľvek kde bol dostatočný hluk, ktorý ich rozhovor kamuflážoval. Keď teraz počuli tú melódiu, okamžite vedeli, že to je ich kamarát a nie strážny, čo znamenalo záchranu. Za svitu mesiaca utiekli v roku 1953 z komunistickej leteckej základne Piešťany
“ Museli sme dôverovať jeden druhému, jednalo sa o naše životy “ hovorí Fred Tornil, obyvateľ La Grange Highlands. Tornil, jeho bratranec Jozef Fleischhacker a ich najlepší priateľ Gustáv Molnár otvorili dvere hangára len tak naširoko aby vytlačili von Arado 96. Naskákali do vnútra – traja muži natlačení v lietadle pre dvoch. “ Sedeli v lone jeden druhého, Boli sme preťažení na chvost “ povedal Tornil, ktorý pilotoval lietadlo. Odštartovali a riadili sa podľa 7 rokov doničenej mapky. Nevideli žiadne MiG-15 ky že by ich hneď následovali, ale vedeli že sa objavia. Letci boli často vyšetrovaní kvôli ich proti komunistickým názorom. Búrka ich prinútila pristáť skôr než plánovali. Blízka letecká základňa bola v Grazi v Rakúsku. Zastaralá mapa naznačovala, že Graz je v britských rukách / pozn. Gonzo – Rakúsko, alebo jeho časť patrila po WWII do ruskej zóny
Letcov privítali po nemecky rakúskymi a potom anglickými vojakmi, ponúkli im čaj s rumom. “ Jeden vojenský príslušník hovoril lámanou čestinou a my sme požiadali o politický azyl. Boli sme radi, že nám to podarilo “ povedal Tornil. Po ich úteku mal Tornilov život veľa zmien. Dokonca si zmenil meno z Vladimír Krman na návrh bristského ministerstva vojny na anglo-saské, aby sa takto nenápadne asymiloval. Tornil, ktorého vlastné meno Krman má teraz na tabuľkách svojho auta si vtedy zvolil meno koňa, víťaza írskych dostihov. Po roku im dali angličania možnosť si vybrať ostať v Anglicku, alebo sa presunúť do inej anglicky hovoriacej krajiny. Tornilova prvá voľba boli Spojené štáty Americké, ale vzhľadom na dlhú čakacie dobu sa nadlho ocitol v Kanade. Bol zamestnaný ako pilot v Toronte a tiež pracoval pre General Motors
Konečne sa dostal do Ameriky a usadil sa v La Grange Highlands, kde pracoval opäť pre General Motors. No nebol dlho sám, 15 rokov po svojom úteku sa opäť stretol so svojou bývalou láskou Rúženou, plachtárkou, ktorá bola členkou Aeroklubu Bratislava, rovnako ako Tornil. “ Keď som utiekol, nemyslel som si, že sa ešte niekedy uvidíme. Keď sa možnosť cestovania za hranice obnovila, Ruženka pricestovala do Ameriky a zobrali sme sa „. Ich traja chlapci bývajú už osve, ale teraz v máji ich dom zrazu nebol prázdny. Bola to trikolóra starej vlasti, ktorá vzbudila Tornilovu pozornosť, keď ju zbadal visieť na batohu bicykla na parkovišti reštaurácie White Castle. Dal sa do rozhovoru s dvomi mužmi, ktorý mali vynikajúce horské bicykle a vyprával sa s nimi v jeho rodnej reči. Československí bicyklisti boli na túre pozdĺž autostrády “ 66 “ do Arizony
“ Spávali, kde len mohli.Veľa motelov na východe Spojených štátov im odmietlo nocľah, možno ich považovali za tulákov. Pršalo a ja som ich pozval k nám, aby sa dali do poriadku a potom im ukážem okolie. Tornil povedal. To už bolo 48 rokov odvtedy, čo sa Tornil naposledy smutne cez rameno pozrel na svoju domovinu, vediac, že to bude ešte dlho trvať, kým ju znova uvidí. Teraz bol však šťastný, že mohol pomôcť mužom zo svojej rodnej krajiny, keď sa títo ocitli v jeho novej vlasti
Vlado a Rúžena Tornil, letecké múzeum Calamaroo, Ohio / 1996
za materiál ďakujem Lojzovi Zábrodskému, veteránovi Aeroklubu Bratislava