photo – Marián Chovančák / jetphotos.net
Niekoľko poznámok na úvod : celý príbeh mi prerozprával p. Igor Hornák do telefónu, v čase úletu bol členom Aeroklubu Košice, mal len 17 rokov a za sebou plachtársky výcvik. Na celú záležitosť si pamätám z vlastného lietania, nakoľko bol po úlete vydaný celorepublikový zákaz lietania, a následne sme absolvovali rozbor
Okrem plachtárskeho výcviku mal Igor nalietané na motorových aeroplánoch ako balík / prísediaci cca 60 letových hodín, to bola jeho druhá „kvalifikácia“. Rozhodne to bola táto skúsenosť, na základe ktorej si trúfol pokúsiť sa o úlet. Impulsom bola jeho dohoda s 3 kamarátmi, že utečú / uletia v Máji 1988 na Západ. Jeden z nich mal niekoho z rodiny v Amerike
Druhým zážitkom, ktorý priniesol Igorovi H. sebavedomie, že dokáže uletieť do Rakúska bol let na Z-42 z Košíc do Nitry, kde sa konalo stretnutie náčelníkov Aeroklubov. Pri lete späť do Košíc bol náčelník natoľko pod vplyvom alkoholu, že Igor preletel celú trať domov sám, vrátane pristátia. Vtedy mal podľa vlastných slov 16 rokov
Úlet Igora Hornáka Z-43 / O… by Ivan SABO
K samotnému priebehu úletu : v nedeľu 22.mája 1988 mal Igor H. službu na veži v Košiciach, a na pondelok 23.mája podal vojakom letový plán na let Z-43 / OK-DOR z Košíc do Bratislavy na meno pplk. M., ktorý zastával vysokú funkciu na VVLŠP, a zároveň lietal v Aeroklube. Z-43 si zvolil preto, že DORka mala vo výbave ARK, a na Morave L-200 si netrúfol letieť (pri tejto poznámke som sa radšej iba hlboko nadýchol). Okrem toho Igora naučili starí flígri používať ARK, a aj si vyskúšal podľa neho lietať ako prísediaci
V pondelok ráno traja (nelietajúci) kamaráti neprišli, no a Igor pod tlakom rozbehnutej mašinérie sa rozhodol, že poletí sám, keď už mal podplukovník podaný plán. Ešte jedno upresnenie, pri podávaní plánu sa ho vojak na telefóne spýtal, že či chce letieť na bratislavskú Ivánku, alebo do Vajnor, a pretože nevedel na otázku reagovať, tak pozmenil radšej plán na let do Nitry (pretože tam už bol). Ráno preliezol na vežu, ktorá nebola zamknutá, odtiaľ si zobral kľúče od paliva a od DORky. Ďalší moment úteku, visací zámok nebol zamknutý, otvoril dvere hangára a vytlačil dva aeroplány, ktoré boli pred Z-43. Natankoval mašinu po štuple pri pumpe, kde sa na chvíľu stavil zookár, ale keďže sa poznali z videnia, tak ten po pozdrave odišiel
Po naštarovaní DORky sa ozval na vežu Košice, odkiaľ ho vyzvali aby si prišiel pre počasie, ktoré bolo v ten deň veľmi zlé, čo však už ignoroval a odštartoval smerom na Nitru. Po „trati“ smerom WEST letel vo výške cca 150 metrov, podľa vlastných slov si zapálil prvú Dalilu (značka cigariet), špaky hádzal vedľa vyváženia. Nakoniec prišlo k nevyhnutnej situácii – Igor zakufroval. Po nejakej dobe sa našiel a to po nálete na tabuľu vlakovej stanice s nápisom LEOPOLDOV, a pretože netušil kde to je, tak sa obrátil a letel smerom späť na východ, kde našiel ďalšiu vlakovú stanicu s názvom SLIAČ
Vtedy vraj pocítil prvý krát stres (zariekol som sa, že to nebudem ďalej nijako komentovať) a začal hladať príručku rádiotelegrafie. Pretože tá sa nachádzala v ruksaku na zadných sedadlách, tak vyvážil mašinu, odpásal sa a preliezol dozadu. Stránka s Morzeovou abecedou bola z knihy vytrhnutá, takže nevedel naladiť ARK. Nalietol si pri ceste ďalšiu tabuľu, na ktorej bol vyznačený smer BRATISLAVA, a pokračoval v lete do BA vo výške cca 50 metrov. Spomienka na blikajúce autá idúce v protismere vypovedá o výške letu dostatočne jasne
Počasie v smere na Bratislavu sa ešte zhoršilo, základne oblakov boli vo veľmi malej výške, a keďže Igor sa obával televíznej veže na Kamzíku, tak si zapol umelý horizont a vletel do mrakov. Nemal za sebou žiadny výcvik lietania podľa prístrojov, nakoniec nemal oficiálne žiadny motorový výcvik. Z mraku vypadol vo výške cca 200 metrov niekde na západnej strane Bratislavy, pravdepodobne nad Karlovkou, alebo Dúbravkou, preletel Dunaj a bol v Rakúsku. Keďže sa bál, aby nepreletel späť do ČESKOSLOVENSKA niekde na Záhorí, prípadne na Morave, začal hladať svoju polohu. Po prielete okolo sýpky si všimol nápis v nemčine, vyhliadol si plochu, urobil okruh, rozpočet a pristál. Pri pristátí mašina stále ťahala dopredu, vtedy mu došlo, že síce po štarte stiahol plyn, ale neupravil otáčky vrtule. Na aeropláne došlo celkove iba k poškodeniu pravej vztlakovej klapky, keď trafil pri pristátí do poľa potrubie zavlažovacieho zariadenia.
Na poli sa zjavil manželský pár, neskôr polícia, a Igor zistil, že šťastne pristál pri obci Orth an der Donau, iba niekoľko kilometrov od Fischamedu, čo je už len skok na medzinárodné letisko vo Swechate. Policajti ho zobrali na stanicu, pretože nevedel po nemecky, tak zháňali prekladateľa, medzitým mu poskytli ubytovanie, kde sa krátko prespal a po príchode prekladateľa požiadal policajtov, či sa smie vrátiť pre svoje veci do DORky. Okolo aeroplánu stálo snáď 100 zvedavcov, po otvorení kabíny si zobral kartón cigariet DALILA a pred ním sa postupne začalo odvíjať to, čím si prešli tisíce utečencov z Československa
Medzitým v Košiciach došli na to, že sa stal celoštátny prúser, a začali obviňovať podplukovníka M. z úletu, na prekvapenie všetkých ten ale prišiel na letisko vo svojej Škode 120L, pátraním sa nakoniec došlo na meno Igor Hornák, ŠTB samozrejme navštívila jeho rodičov atď. Igor volal neskôr z Rakúska z policajnej stanice rodičom domov, a jeho otec mu povedal, citujem : „Synu, ty jediný sa z nás budeš mať dobre“. V kalendári svietil Máj 1988, a do prevratu zostávalo už len niekoľko mesiacov. Igor si podal žiadosť o azyl v Kanade, to už bol v zbernom tábore v mestečku Preiskirchen. Nakoniec sa situácia vyvrbila tak, že československé orgány požiadali po 3 mesiacoch o vydanie nezletilého Igora H. späť do Československa, dôvodom bola údajne žiadosť jeho rodičov
Po návrate domov dostal na súde podmienku, ktorá bola zrušená Havlovou generálnou amnestiou v roku 1990. V tom istom roku dostal povolávací rozkaz ako šofér na letisko Košice, kde ho odmietli so slovami aby im neuletel do Rakúska na L-29 / L-39. Na vojnu nakoniec nastúpil na letisko do Prešova, kde boli a doteraz sú umiestnené vojenské vrtuľníky
Len pre zaujímavosť uvediem fakt, že o veľa rokov neskôr, keď Igor požiadal o vydanie zbrojného pasu, zistil, že má v registri trestov niekoľko záznamov, a jeden zvlášť závažný : zavlečenie lietadla do cudziny. Zbrojný pas nakoniec získal
Na záver chcem poďakovať Igorovi Hornákovi za prerozprávanie jedného neskutočného príbehu, ktorý som posunul ďalej tak, ako som ho dostal. A že sa stal, tak na to zoberte jed